anizotropia

anizotropia [gr.] —

1. fyz. závislosť vlastností fyzikálnych objektov od smeru. Môže byť trojosová (priestorová) alebo dvojosová (rovinná). Väčšina kryštálov a technických materiálov má anizotropné vlastnosti, napr. rôzne hodnoty modulov pružnosti v rôznych smeroch. Anizotropia sa prejavuje vo valcovaných materiáloch, vláknitých látkach, železobetónových doskách, laminátoch, dreve ap. Aj optické materiály môžu prejavovať anizotropiu, napr. rôzny index lomu v rôznych smeroch prejavujúci sa dvojlomom, magnetické látky môžu prejavovať magnetickú anizotropiu (→ optická anizotropia, → magnetická anizotropia);

2. v mineralógii rozdielnosť fyzikálnych vlastností kryštálov v rôznych smeroch. Pri štúdiu minerálov a hornín sa využíva najmä optická anizotropia prejavujúca sa v rozdielnosti indexu lomu kryštálu v rôznych smeroch. Anizotropiou sa vyznačujú minerály kryštalizujúce vo všetkých kryštalografických sústavách okrem kubickej. Opak: izotropia.