anglo-búrska vojna

anglo-búrska vojna, aj búrska vojna alebo juhoafrická vojna — vojna medzi Spojeným kráľovstvom a dvoma búrskymi republikami – Transvaalskou republikou (→ Transvaal) a Oranským slobodným štátom (→ Oransko), 1899 – 1902. V období medzi napoleonskými vojnami a 1. svet. vojnou najväčšia a najdrahšia vojna, v akej Briti bojovali, medzi vojensky nevyrovnanými partnermi (Briti mali 500-tis. vojakov, Búri iba 88-tis., ich výhodou však bola znalosť terénu). Krízu vyvolal odmietavý postoj Transvaalskej republiky a jej prezidenta P. Krugera udeliť politické práva cudzincom, britským prisťahovalcom (tzv. úitlanderom) v oblasti Witwatersrandu, kde sú najbohatšie ložiská zlata na svete a kam nesiahala britská právomoc. Po odmietnutí búrskeho ultimáta proti zosilneniu britskej vojenskej prítomnosti vyhlásila Transvaalska republika (na stranu ktorej sa pridal i Oranský slobodný štát) 11. 10. 1899 Spojenému kráľovstvu vojnu. Prebiehala v troch etapách: prvá etapa bola v znamení víťazstiev búrskej armády (tzv. Black Week), 10. – 15. 12. 1899 obliehanie miest Mafeking (dnes Mahikeng), Kimberley a i. Búri však nedokázali svoje víťazstvá využiť a v druhej etape podľahli britským vojskám pod velením maršalov Fredericka Sleigha Robertsa (*1832, †1914) a H. H. Kitchenera. Briti obsadili Bloemfontein (február 1900), Johannesburg a Pretóriu (máj a jún 1900). Dňa 27. 2. 1900 búrsky generál Pieter Arnoldus Cronjé (aj Piet Cronjé; *1836, †1911) pri Paardebergu kapituloval, 24. 5. bola vyhlásená anexia Oranského slobodného štátu a 1. 9. 1900 aj Transvaalskej republiky, prezident Kruger odcestoval do Európy. V tretej etape sa Búri uchýlili k partizánskej vojne, Briti k taktike vypálenej krajiny; ničili a vypaľovali búrske a africké farmy, búrske ženy a deti zatvárali do koncentračných táborov, kde ich vyše 20-tis. zomrelo. Búri začali neúspešne rokovať, napokon súhlasili so stratou nezávislosti oboch republík podpísaním mierovej zmluvy 31. 5. 1902 vo Vereenigingu (→ Južná Afrika, dejiny).