anglo-americké právo

Text hesla

anglo-americké právo, anglosaský právny systém — jeden z veľkých právnych systémov sveta. Anglo-americké právo vzniklo v Anglicku a označuje sa ako common law (všeobecné právo). Okrem Anglicka, Walesu a Severného Írska platí právo založené na princípoch anglo-amerického právneho systému najmä v USA, Austrálii, Kanade (s výnimkou Quebecu) a iných krajinách britského Spoločenstva národov. Anglo-americké právo je systémom sudcovského práva nazývaného aj case law (prípadové právo), lebo zásady systému spočívajú v riešení konkrétnych vecí súdmi. Základným prameňom práva v anglo-americkom právnom systéme je sudcovské právo (judge-made-law, case law), ďalšie pramene sú: zákonné právo (statute law, legislation, enacted law), obyčajové právo (custom) a právna literatúra (legal writings). Základnú koncepciu tvorby práva predstavuje sudcovská tvorba práva, a nie tvorba práva formou zákonov a iných normatívnych aktov parlamentu, vlády či iných orgánov legislatívy. Anglo-americké právo je právom praxe. V centre právneho systému a prameňov práva je súdny precedens. Má všeobecne záväzné účinky porovnateľné s účinkami zákona v ktoromkoľvek európskom kontinentálnom právnom systéme. V USA i v Spojenom kráľovstve prijímajú najvyššie štátne orgány aj celý rad zákonov i nariadení (statute law, legislation), ktoré však nadobúdajú skutočný právny význam až pri ich aplikácii súdmi alebo orgánmi štátnej správy. Je preto pochopiteľné, že anglo-americká teória i prax zreteľne rozlišujú medzi deklarovaným právom a aplikovaným právom, medzi právom v oficiálnej zbierke zákonov (law in books) a živým, skutočným právom judikovaným súdmi (law in action). Špecifikom anglo-amerického práva sú aj niektoré jeho právne inštitúty ako trust, tort a i.

Vývoj anglického práva a sprostredkovane anglo-amerického práva sa odvíja od dobytia Anglicka Normanmi (1066). Sprievodným javom centralizácie novej štátnej moci bolo formovanie práva, ktoré postupne vytlačilo a nahradilo dovtedajšie partikulárne právne obyčaje a systém práva uplatňovaný miestnymi súdmi. Nové právo aplikovali kráľovské súdy spočiatku iba na verejnoprávne veci ústavného a správneho práva dotýkajúce sa záujmov koruny. Postupne sa však ich vecná a osobná kompetencia rozšírila aj o riešenie súkromnoprávnych sporov, čím kráľovské súdy nadobudli charakter súdov všeobecného práva, práva common law. Existencia common law však nevylučovala uplatnenie právomoci panovníka ako vykonávateľa spravodlivosti. Ľudia sa dovolávali najmä spravodlivosti proti rozhodnutiam kráľovských súdov aplikujúcich common law. Kráľ zveril rozhodovanie týchto prípadov lordovi vysokému kancelárovi (Lord High Chancellor). Na základe súdnych rozhodnutí lorda vysokého kancelára sa od 14. až do začiatku 17. stor. formoval popri common law nový systém právnych noriem (equity; → ekvitálne právo) a sústava súdov, ktoré ho aplikovali (kancelársky súd a ďalšie súdy equity). R. 1873 – 75 sa súdnictvo zjednocovalo, ale rozdiely medzi obidvoma systémami sa v Spojenom kráľovstve zachovali až do súčasnosti.

Dôležitým reprezentantom anglo-amerického práva a anglo-americkej právnej kultúry je právo USA. Základné podmienky vývoja amerického práva boli vytvorené po prijatí Deklarácie nezávislosti USA (1776) a ratifikácii ústavy požadovanou väčšinou členských štátov únie (jún 1788), ako aj po inaugurácii prvého prezidenta G. Washingtona v apríli 1789. Dôraznému nástupu anglického systému práva spočiatku bránilo niekoľko prekážok, najmä sklamanie z anglickej justície koloniálneho obdobia a nedostatok vzdelaných právnikov. Revolúcia v USA určitým spôsobom zastavila pôsobenie či preberanie anglického práva so zreteľom na protibritské nálady. Vznikli aj pokusy formovať americké právo podľa tradícií rímskeho práva a preberať jednotlivé časti francúzskeho práva. O definitívnom víťazstve anglickej právnej tradície a nástupe anglo-amerického systému rozhodol najmä prudký industrializačný vývoj v 19. stor., na ktorý dynamicky odpovedalo aj právo. Reagovalo anglickými, a nie kontinentálno-európskymi spôsobmi riešenia konkrétnych vzťahov a konfliktov. Právne modely spoločenských vzťahov začali v rozhodujúcej miere vytvárať súdy a právnu prax, a nie legislatívne orgány a abstraktné predstavy o práve. Americký právny systém pritom výrazne ovplyvnili známe anglické právne idey: pojem vlády práva (rule of law), a nie vlády ľudí; myšlienka, že dodržiavanie zákonnosti a ústavnosti štátnou mocou je predmetom súdnej kontroly (judicial review); tradícia precedensu, podľa ktorej je neskoršie rozhodnutie založené na skoršom rozhodnutí. Bola zavedená aj kontradiktórnosť súdneho konania, ktorá sa začína na návrh procesnej strany (žalobcu) a v ktorej sudca plní skôr úlohu nestranného rozhodcu.

Text hesla

anglo-americké právo, anglosaský právny systém — jeden z veľkých právnych systémov sveta. Anglo-americké právo vzniklo v Anglicku a označuje sa ako common law (všeobecné právo). Okrem Anglicka, Walesu a Severného Írska platí právo založené na princípoch anglo-amerického právneho systému najmä v USA, Austrálii, Kanade (s výnimkou Quebecu) a iných krajinách britského Spoločenstva národov. Anglo-americké právo je systémom sudcovského práva nazývaného aj case law (prípadové právo), lebo zásady systému spočívajú v riešení konkrétnych vecí súdmi. Základným prameňom práva v anglo-americkom právnom systéme je sudcovské právo (judge-made-law, case law), ďalšie pramene sú: zákonné právo (statute law, legislation, enacted law), obyčajové právo (custom) a právna literatúra (legal writings). Základnú koncepciu tvorby práva predstavuje sudcovská tvorba práva, a nie tvorba práva formou zákonov a iných normatívnych aktov parlamentu, vlády či iných orgánov legislatívy. Anglo-americké právo je právom praxe. V centre právneho systému a prameňov práva je súdny precedens. Má všeobecne záväzné účinky porovnateľné s účinkami zákona v ktoromkoľvek európskom kontinentálnom právnom systéme. V USA i v Spojenom kráľovstve prijímajú najvyššie štátne orgány aj celý rad zákonov i nariadení (statute law, legislation), ktoré však nadobúdajú skutočný právny význam až pri ich aplikácii súdmi alebo orgánmi štátnej správy. Je preto pochopiteľné, že anglo-americká teória i prax zreteľne rozlišujú medzi deklarovaným právom a aplikovaným právom, medzi právom v oficiálnej zbierke zákonov (law in books) a živým, skutočným právom judikovaným súdmi (law in action). Špecifikom anglo-amerického práva sú aj niektoré jeho právne inštitúty ako trust, tort a i.

Vývoj anglického práva a sprostredkovane anglo-amerického práva sa odvíja od dobytia Anglicka Normanmi (1066). Sprievodným javom centralizácie novej štátnej moci bolo formovanie práva, ktoré postupne vytlačilo a nahradilo dovtedajšie partikulárne právne obyčaje a systém práva uplatňovaný miestnymi súdmi. Nové právo aplikovali kráľovské súdy spočiatku iba na verejnoprávne veci ústavného a správneho práva dotýkajúce sa záujmov koruny. Postupne sa však ich vecná a osobná kompetencia rozšírila aj o riešenie súkromnoprávnych sporov, čím kráľovské súdy nadobudli charakter súdov všeobecného práva, práva common law. Existencia common law však nevylučovala uplatnenie právomoci panovníka ako vykonávateľa spravodlivosti. Ľudia sa dovolávali najmä spravodlivosti proti rozhodnutiam kráľovských súdov aplikujúcich common law. Kráľ zveril rozhodovanie týchto prípadov lordovi vysokému kancelárovi (Lord High Chancellor). Na základe súdnych rozhodnutí lorda vysokého kancelára sa od 14. až do začiatku 17. stor. formoval popri common law nový systém právnych noriem (equity; → ekvitálne právo) a sústava súdov, ktoré ho aplikovali (kancelársky súd a ďalšie súdy equity). R. 1873 – 75 sa súdnictvo zjednocovalo, ale rozdiely medzi obidvoma systémami sa v Spojenom kráľovstve zachovali až do súčasnosti.

Dôležitým reprezentantom anglo-amerického práva a anglo-americkej právnej kultúry je právo USA. Základné podmienky vývoja amerického práva boli vytvorené po prijatí Deklarácie nezávislosti USA (1776) a ratifikácii ústavy požadovanou väčšinou členských štátov únie (jún 1788), ako aj po inaugurácii prvého prezidenta G. Washingtona v apríli 1789. Dôraznému nástupu anglického systému práva spočiatku bránilo niekoľko prekážok, najmä sklamanie z anglickej justície koloniálneho obdobia a nedostatok vzdelaných právnikov. Revolúcia v USA určitým spôsobom zastavila pôsobenie či preberanie anglického práva so zreteľom na protibritské nálady. Vznikli aj pokusy formovať americké právo podľa tradícií rímskeho práva a preberať jednotlivé časti francúzskeho práva. O definitívnom víťazstve anglickej právnej tradície a nástupe anglo-amerického systému rozhodol najmä prudký industrializačný vývoj v 19. stor., na ktorý dynamicky odpovedalo aj právo. Reagovalo anglickými, a nie kontinentálno-európskymi spôsobmi riešenia konkrétnych vzťahov a konfliktov. Právne modely spoločenských vzťahov začali v rozhodujúcej miere vytvárať súdy a právnu prax, a nie legislatívne orgány a abstraktné predstavy o práve. Americký právny systém pritom výrazne ovplyvnili známe anglické právne idey: pojem vlády práva (rule of law), a nie vlády ľudí; myšlienka, že dodržiavanie zákonnosti a ústavnosti štátnou mocou je predmetom súdnej kontroly (judicial review); tradícia precedensu, podľa ktorej je neskoršie rozhodnutie založené na skoršom rozhodnutí. Bola zavedená aj kontradiktórnosť súdneho konania, ktorá sa začína na návrh procesnej strany (žalobcu) a v ktorej sudca plní skôr úlohu nestranného rozhodcu.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 21. novembra 2017.

Anglo-americké právo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/anglo-americke-pravo