angina pectoris

angina pectoris [pek-; lat.], srdcová angína — záchvat bolesti za hrudnou kosťou vyžarujúci do ľavého ramena až krku. Môže mať pálivý alebo tlakový charakter. Záchvat bolesti vzniká po fyzickej (napr. rýchla chôdza) alebo psychickej záťaži (napr. rozčúlenie), pacient sa spotí, musí prerušiť činnosť a vyčkať v pokoji na ústup bolesti (urýchľuje sa podaním nitroglycerínu vo forme tabletky alebo spreja). Bolesť je podmienená náhlou nedokrvenosťou srdcového svalu u pacientov trpiacich na ischemickú chorobu srdca; angina pectoris je jednou z foriem tohto ochorenia, môže však vzniknúť aj z iných príčin. Pri záchvate vzniká nepomer medzi potrebou kyslíka a jeho skutočným prívodom do srdcového svalu.

Príčinou anginy pectoris je najčastejšie kôrnatenie vencovitých tepien srdca. Elektrokardiograficky (Holterovo 24-hodinové monitorovanie EKG v ambulantných podmienkach) je možné zachytiť pri záchvate znaky ischémie srdcového svalu, v neskorších štádiách sú znaky ischémie prítomné už i na pokojovom EKG. V nejasných prípadoch sa robí tzv. záťažové EKG (ergometrické vyšetrenie) na bicyklovom ergometri alebo na tzv. bežiacom páse. Anginou pectoris najčastejšie trpia muži stredného veku a ženy po menopauze. Liečba: ako pri ischemickej chorobe srdca.