angína
angína [lat.], zápal mandlí, angina, tonzilitída, tonsillitis — akútny zápal hltanového lymfatického prstenca (→ mandľa). Môže postihnúť ktorúkoľvek jeho časť, zvyčajne sa však vyskytuje na podnebných mandliach. Najčastejšou príčinou je bakteriálna, zriedkavejšie vírusová alebo plesňová infekcia. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou. Najjednoduchšou formou akútneho zápalu podnebných mandlí je katarálna angína, pri ktorej sú mandle len začervenené. Pri hnisavej angíne sa na ich povrchu tvoria žltobiele povlaky, ktoré môžu splývať do súvislej plochy. Celkovým príznakom (horúčka 39 – 40 °C, malátnosť, bolesti svalov) často predchádzajú (aj o 24 hodín) miestne príznaky (škrabanie v hrdle, bolesť pri prehĺtaní). Priebeh angíny spočiatku pripomína vírusové ochorenie (napr. chrípku). Často je sprevádzaná sekundárnym zápalom krčných lymfatických uzlín, u detí, kde prebieha búrlivejšie, nádchou, bolesťami uší, zhoršeným sluchom; súčasne so zápalom podnebných mandlí je zapálená aj hltanová mandľa. U malých detí sa môžu vyskytnúť príznaky dráždenia mozgových blán (→ meningizmus) a poruchy trávenia. Liečba: pokoj na lôžku, celkové podávanie antibiotík, vyplachovanie hrdla kloktadlami, dostatok tekutín a vitamínov, potné kúry, obklady na krk, pri nádche a pri ušných príznakoch nosové kvapky. Komplikáciou môže byť paratonzilárny alebo parafaryngitický absces alebo flegmóna, prípadne septická angína, resp. sepsa po angíne. V týchto prípadoch je okrem konzervatívnej liečby indikovaná aj chirurgická liečba.