anémia
anémia [gr.], málokrvnosť, chudokrvnosť, anaemia —
1. lek. chorobný stav, pri ktorom sa v krvi nachádza znížené množstvo hemoglobínu, čo je takmer vždy spojené aj s poklesom počtu červených krviniek. Podľa mechanizmu vzniku sa rozoznávajú anémie z nedostatočnej tvorby červených krviniek, anémie z ich zvýšených strát a anémie z ich predčasného zániku. Aplastická anémia je zapríčinená útlmom činnosti kostnej drene (prestáva vytvárať nielen červené, ale zvyčajne aj biele krvinky a krvné doštičky). Perniciózna anémia (aj zhubná) je spôsobená nedostatkom tzv. vnútorného faktora v žalúdočnej sliznici, ktorý umožňuje vstrebávanie vitamínov, a vonkajšieho faktora – vitamínu B12. Sideropenická anémia vzniká následkom nedostatku železa, sideroachrestická anémia následkom vrodenej alebo získanej poruchy metabolizmu železa. Hemolytická anémia je vyvolaná predčasným zánikom červených krviniek, a tým znížením ich celkového počtu. Anémie vznikajúce nadmerným krvácaním sa nazývajú posthemoragické, anémie, ktoré sú príznakom iných chorôb, symptomatické. Podľa množstva hemoglobínu v červených krvinkách sa rozlišujú normochrómne (normálny obsah), hypochrómne (znížený obsah) a hyperchrómne (zvýšený obsah) anémie; podľa objemu červených krviniek normocytárne (normálny objem), mikrocytárne (zmenšený objem) a makrocytárne (zväčšený objem) anémie. Anémia sa prejavuje bledosťou kože a slizníc, malátnosťou, slabosťou a pri ťažších formách dýchavičnosťou, zrýchleným pulzom a poruchami vedomia. Diagnostikujú sa vyšetrením krvi (krvný obraz), sternálnou punkciou (diagnostickým nabodnutím drene hrudnej kosti). Pri závažnejších formách sa podávajú krvné transfúzie. Liečba: pokiaľ je to možné, odstraňuje sa príčina vzniku anémie.
2. veter. časté ochorenie cicajúcich prasiatok (anaemia porcellorum) vo veku 3 – 4 týždňov (môže sa však prejaviť aj po odstave). Prejavuje sa bledou sliznicou, matnou, hrubou a naježenou srsťou, zvieratá sú málo vitálne, často trpia hnačkami, zaostávajú vo vývoji a niekedy hromadne hynú. Výrazné zmeny nastávajú v krvnom obraze (pokles hladiny hemoglobínu a počtu červených krviniek). Pri koňoch sa vyskytuje infekčná anémia, ktorej pôvodcom je vírus. Môže mať akútny (vysoká horúčka po 2- až 25-dňovej inkubačnej dobe, kone zväčša po 2 – 3 týždňoch hynú), chronický alebo latentný (nebezpečný z hľadiska šírenia choroby) priebeh.
anémia [gr.], málokrvnosť, chudokrvnosť, anaemia —
1. lek. chorobný stav, pri ktorom sa v krvi nachádza znížené množstvo hemoglobínu, čo je takmer vždy spojené aj s poklesom počtu červených krviniek. Podľa mechanizmu vzniku sa rozoznávajú anémie z nedostatočnej tvorby červených krviniek, anémie z ich zvýšených strát a anémie z ich predčasného zániku. Aplastická anémia je zapríčinená útlmom činnosti kostnej drene (prestáva vytvárať nielen červené, ale zvyčajne aj biele krvinky a krvné doštičky). Perniciózna anémia (aj zhubná) je spôsobená nedostatkom tzv. vnútorného faktora v žalúdočnej sliznici, ktorý umožňuje vstrebávanie vitamínov, a vonkajšieho faktora – vitamínu B12. Sideropenická anémia vzniká následkom nedostatku železa, sideroachrestická anémia následkom vrodenej alebo získanej poruchy metabolizmu železa. Hemolytická anémia je vyvolaná predčasným zánikom červených krviniek, a tým znížením ich celkového počtu. Anémie vznikajúce nadmerným krvácaním sa nazývajú posthemoragické, anémie, ktoré sú príznakom iných chorôb, symptomatické. Podľa množstva hemoglobínu v červených krvinkách sa rozlišujú normochrómne (normálny obsah), hypochrómne (znížený obsah) a hyperchrómne (zvýšený obsah) anémie; podľa objemu červených krviniek normocytárne (normálny objem), mikrocytárne (zmenšený objem) a makrocytárne (zväčšený objem) anémie. Anémia sa prejavuje bledosťou kože a slizníc, malátnosťou, slabosťou a pri ťažších formách dýchavičnosťou, zrýchleným pulzom a poruchami vedomia. Diagnostikujú sa vyšetrením krvi (krvný obraz), sternálnou punkciou (diagnostickým nabodnutím drene hrudnej kosti). Pri závažnejších formách sa podávajú krvné transfúzie. Liečba: pokiaľ je to možné, odstraňuje sa príčina vzniku anémie.
2. veter. časté ochorenie cicajúcich prasiatok (anaemia porcellorum) vo veku 3 – 4 týždňov (môže sa však prejaviť aj po odstave). Prejavuje sa bledou sliznicou, matnou, hrubou a naježenou srsťou, zvieratá sú málo vitálne, často trpia hnačkami, zaostávajú vo vývoji a niekedy hromadne hynú. Výrazné zmeny nastávajú v krvnom obraze (pokles hladiny hemoglobínu a počtu červených krviniek). Pri koňoch sa vyskytuje infekčná anémia, ktorej pôvodcom je vírus. Môže mať akútny (vysoká horúčka po 2- až 25-dňovej inkubačnej dobe, kone zväčša po 2 – 3 týždňoch hynú), chronický alebo latentný (nebezpečný z hľadiska šírenia choroby) priebeh.