analytická jurisprudencia

analytická jurisprudencia, analytický prístup k právu —

1. v širšom zmysle každý prístup k právu usilujúci sa vysvetľovať pojmy, definície a štruktúry práva pomocou analýzy jeho elementov a vysvetliť celok ako súvislé usporiadanie jeho častí. Analytické aspekty sú obsiahnuté v každom teoretickom či filozofickom prístupe k právu;

2. v užšom zmysle špecifický prístup k právu charakteristický pre určité právne školy či štýly: anglický právny pozitivizmus, pri zrode ktorého stáli J. Bentham a J. Austin, a kontinentálny právny pozitivizmus (exegetická škola vo Francúzsku, rakúska exegéza, historická právna škola v Nemecku, nemecký právny pozitivizmus). Tieto školy považujú za svoju prvoradú úlohu analýzu deskriptívnej (teda nie normatívnej ani preskriptívnej) stránky práva. Novou fázou vo filozofii logickej analýzy bolo čiastočné zavrhnutie začiatočného logického atomizmu najmä L. Wittgensteinom. Pozornosť sa uprela na analýzu jazyka. H. L. A. Hart aplikoval tento prístup na analýzu práva a právnych pojmov. Jeho dielo malo veľa nasledovníkov;

3. oddelenie deskriptívnej a preskriptívnej právnej vedy, ktorého základ je v Benthamovej a Austinovej kritike teórií prirodzeného práva. Podľa nich tieto teórie zamieňajú objektívny opis a analýzu práva s jeho aprobovaním či odsudzovaním. Stúpenci analytického smeru analyzujú právo v pojmoch príkazov a nariadení suveréna bez ohľadu na jeho hodnotový obsah.