anakreontika

anakreontika, anakreontská poézia — druh rokokovej poézie hedonisticky oslavujúcej radosť zo života, priateľstvo, lásku a víno; nazvaná podľa Anakreonta. Pri jej zrode boli francúzski salónni básnici (Charles-Auguste de La Fare, *1644, †1712; Guillaume Amfrye de Chaulieu, *1639, †1720; a i.), uprednostňovanou básnickou formou sa však stala najmä v anglickej (J. Gay, E. Waller a i.) a nemeckej poézii (F. von Hagedorn, J. W. L. Gleim a i.) obdobia osvietenstva. Uplatnila sa aj v ruskej (A. S. Puškin, M. V. Lomonosov, G. R. Deržavin a i.), poľskej (F. Karpiński, F. D. Kniaźnin a i.), českej (A. J. Puchmajer, Š. Hněvkovský a i.) a slovenskej (J. Palkovič, B. Tablic, P. J. Šafárik, S. Rožnay) poézii.