anaerób

anaerób [lat.] — mikroorganizmus schopný žiť v neprítomnosti voľného (plynného alebo rozpusteného) kyslíka; pri dýchaní nevyužíva molekulový kyslík, ale energiu na svoj rast získava kvasnými procesmi, a to z oxidačno-redukčných reakcií medzi organickými molekulami. Existujú striktné anaeróby, pri ktorých je z rastových médií takýchto organizmov nevyhnutné odstrániť kyslík, a fakultatívne anaeróby, ktoré uskutočňujú svoj anaeróbny metabolizmus vo svojom prirodzenom prostredí: v tkanivách pri nedostatku kyslíka (→ anoxia), napr. v zažívacom trakte cicavcov, v štrbinách medzi zubami, v infikovaných ranách, ako aj v kaloch, sedimentoch ap.

Anaeróby v zle prevzdušnených uľahnutých ílovitých a zamokrených pôdach zapríčiňujú denitrifikáciu. Anaeróbne denitrifikačné mikroorganizmy získavajú kyslík redukciou dusičnanov na oxid dusný až plynný elementárny dusík, ktorý uniká bez úžitku do ovzdušia. Týmto spôsobom sa môže strácať aj časť dusíka dodaného do pôdy hnojivami. Predmetom aktivity anaeróbov môžu byť aj zlúčeniny železa, síry a mangánu. Termín zaviedol 1860 – 61 L. Pasteur. Opak: aerób.