Amida

Amida [jap.] — v Japonsku jeden z buddhov v mahájánovom buddhizme (→ mahájána), jeho meno je odvodené cez čínštinu (E-mi-tchuo-fo) zo sanskritských pojmov Amitábha (Nekonečný jas) a Amitájuh (Nekonečný život). Kult Amidu je založený na ústrednej myšlienke mahájánového buddhizmu, že spása je možná cez milosrdenstvo a vieru. Buddha Amida, pán Západného raja, víta zomierajúcich v Čistej krajine, ktorú vytvoril pre tých, ktorí sa vlastnými silami nedokážu dostať do raja. Táto tradícia zdôrazňuje nenbucu (t. j. recitovanie spásnej vety Namu Amida Bucu). Čistá krajina je prístupná aj pre pijanov, vrahov, prostitútky a zlodejov a reprezentuje večného buddhu, ktorý sa snaží zachrániť všetky bytosti zo zajatia nevedomosti a zaslepenosti. Buddha Amida nepozná hnev, vyžaruje z neho univerzálna láska. Veľa Amidových sôch vzniklo počas obdobia Nara (710 – 794).