amerícium

Text hesla

amerícium [lat.], americium, zn. Am — chemický prvok patriaci do skupiny aktinoidov, protónové číslo 95, relatívna atómová hmotnosť 243 (pre najstabilnejší izotop 243Am s dobou polpremeny 7 370 rokov); mäkký striebrolesklý kov s teplotou topenia 1 175 °C, teplotou varu asi 2 900 °C a hustotou 11,9 g/cm3. Na vzduchu sa oxiduje a stráca lesk. Všetky izotopy amerícia sú rádioaktívne (známe sú izotopy 232, 234 a 237 – 247). Nevyskytuje sa v prírode, po prvý raz bol pripravený v USA 1944 ako izotop 241Am z plutónia 239Pu G. T. Seaborgom, Ralphom A. Jamesom (*1920, †1973), Leonom O. Morganom (*1919, †2002) a A. Ghiorsom. 241Am (doba polpremeny 433 rokov) sa pripravuje v kilogramových množstvách z vyhoreného paliva jadrových reaktorov. Je najvýznamnejším izotopom amerícia. Používa sa ako zdroj žiarenia alfa (napr. v ionizačných hlásičoch požiarov). Zliatiny amerícia (vo forme oxidov) s berýliom slúžia ako zdroj neutrónov používaný na naštartovanie jadrovej reakcie v jadrových reaktoroch, na meranie vlhkosti a pri geologických a hydrogeologických výskumoch. Zliatiny so striebrom sú zdrojom žiarenia gama používaným v röntgenovej fluorescenčnej analýze. V zlúčeninách má atóm amerícia oxidačné čísla II až VI, najstálejšie sú zlúčeniny Am(III). Nazvaný podľa svetadiela Amerika.

Text hesla

amerícium [lat.], americium, zn. Am — chemický prvok patriaci do skupiny aktinoidov, protónové číslo 95, relatívna atómová hmotnosť 243 (pre najstabilnejší izotop 243Am s dobou polpremeny 7 370 rokov); mäkký striebrolesklý kov s teplotou topenia 1 175 °C, teplotou varu asi 2 900 °C a hustotou 11,9 g/cm3. Na vzduchu sa oxiduje a stráca lesk. Všetky izotopy amerícia sú rádioaktívne (známe sú izotopy 232, 234 a 237 – 247). Nevyskytuje sa v prírode, po prvý raz bol pripravený v USA 1944 ako izotop 241Am z plutónia 239Pu G. T. Seaborgom, Ralphom A. Jamesom (*1920, †1973), Leonom O. Morganom (*1919, †2002) a A. Ghiorsom. 241Am (doba polpremeny 433 rokov) sa pripravuje v kilogramových množstvách z vyhoreného paliva jadrových reaktorov. Je najvýznamnejším izotopom amerícia. Používa sa ako zdroj žiarenia alfa (napr. v ionizačných hlásičoch požiarov). Zliatiny amerícia (vo forme oxidov) s berýliom slúžia ako zdroj neutrónov používaný na naštartovanie jadrovej reakcie v jadrových reaktoroch, na meranie vlhkosti a pri geologických a hydrogeologických výskumoch. Zliatiny so striebrom sú zdrojom žiarenia gama používaným v röntgenovej fluorescenčnej analýze. V zlúčeninách má atóm amerícia oxidačné čísla II až VI, najstálejšie sú zlúčeniny Am(III). Nazvaný podľa svetadiela Amerika.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Amerícium [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/americium