Alves Redol, António

Alves Redol [-veš], António, 29. 12. 1911 Vila Franca de Xira – 29. 11. 1969 Lisabon — portugalský spisovateľ a novinár. Jeden zo zakladateľov portugalského neorealizmu presadzujúceho predovšetkým dokumentárnu a sociálno-politickú funkciu literatúry. Jeho tvorba je silno ovplyvnená brazílskym sociálnym románom (J. Amado). V románoch Nádenníci (Gaibéus, 1939) a Prístav Manso (Porto Manso, 1945) zachytil problémy portugalských vidieckych robotníkov a rybárov. V trilógii Portské víno (Port Wine; Uzavretý obzor, Horizonte Cerrado, 1949; Ľudia a tiene, Os homens e as sombras, 1951; Krvavé vinobranie, Vindima de sangue, 1954) opísal osudy vinárov z oblasti Douro. V neskoršej tvorbe sa zameral aj na psychologické a etické konflikty (Loď so siedmimi kormidlami, A barca dos sete lemes, 1958; Splašený kôň, O cavalo espantado, 1960). K najvýznamnejším románom patrí Jama slepých (O barranco de cegos, 1962).