alód

alód [lat.], allod, alódium — vo feudálnom zriadení vlastníctvo majetku spravidla nadobudnutého dedením, nepodmienené plnením nijakých povinností alebo záväzkov. U starých Germánov pôvodne zdedený majetok ako protiklad majetku nadobudnutého kúpou.

V Uhorsku alód od 14. storočia označoval pôdu, ktorú zemepán obhospodaroval vo vlastnej réžii (alodiálna pôda, dominikál), na rozdiel od zemepanskej pôdy v nájme poddaných (rustikálna pôda, rustikál). Hospodárenie šľachty vo vlastnej réžii na alodiálnej pôde (u nás najmä od 16. storočia nahrádzalo dovtedajšie rentové hospodárenie) sa niekedy nazýva aj alodiálny (majerský) spôsob hospodárenia, rozširovanie alodiálnej pôdy alodizácia. Termínom alód sa až do konca feudalizmu označoval panský majer.