albánske výtvarné umenie

albánske výtvarné umenie — výtvarné umenie na území dnešného Albánska od najstarších čias po súčasnosť. Najstaršie zachované doklady výtvarnej tvorby pochádzajú z obdobia neolitu (6. tisícročie pred n. l.). Z obdobia bronzovej doby pochádzajú archeologické nálezy umenia Ilýrov, ktoré sa rozvíjalo najmä v 5. – 2. stor. pred n. l. Z obdobia antiky sa zachovali artefakty pochádzajúce z vykopávok na mieste gréckych kolónií (Apollónia) a nálezy rímskeho umenia z obdobia rímskej nadvlády (Vlorë, Korçë). V stredovekom, najmä sakrálnom umení sa uplatňovali silné byzantské vplyvy, napr. v mozaikovej a freskovej výzdobe kláštorov a bazilík (Obot, 13. stor.; Delvinë, 14. stor.). Staviteľstvo v pobrežných mestách na severe odrážalo od 11. stor. aj talianske vplyvy (najmä Benátok). Od 2. pol. 15. stor. (turecká nadvláda) sa začala izolácia od európskeho umenia, dominovalo umenie islamu – prestavby kostolov na mešity, budovanie miest orientálneho typu (Elbasan, Drač, Skodrë, Tirana, Berat), vznikli viaceré strediská domáceho umenia (Voskopojë). V maliarstve 16. stor. vidno ešte sporadické súvislosti s byzantským umením (maliar ikon Majster Onufry z Beratu), v 18. – 19. stor. sa objavili realistické tendencie a postupné prenikanie európskych vplyvov. Po získaní nezávislosti nastal nový rozvoj umenia s architektonicko-urbanistickou prestavbou miest. Po 1944 bolo albánske výtvarné umenie, najmä historické maliarstvo (Nexhmedin Zajmi, *1916, †1991; Kel Kodheli, *1918, †2006) i sochárstvo (Kristina Hoshiová, Hoshi, *1916, †2005; Odhise Paskali, *1903, †1985), podriadené socialistickému realizmu. Po 2. svet. vojne sa rozvíjala aj monumentálna tvorba pre architektúru, najmä fresky (freska Partizáni útočia v Historickom múzeu v Tirane od Saliho Shijaku, *1933, a Myrtezu Fushekatiho, *1942). Po politickom uvoľnení v 80. rokoch 20. stor. stratil socialistický realizmus svoje dominujúce postavenie a od konca 80. rokov sa postupne začali presadzovať súdobé umelecké trendy a tendencie. Albánske ľudové výtvarné umenie (najmä rezbárstvo, výroba kovových nádob, tkáčstvo s pestrou farebnosťou a bohatou dekoratívnosťou) je ovplyvnené viacerými kultúrami (ilýrskou, tureckou, talianskou).