akvamanila

Text hesla

akvamanila, akvamanile [lat.] — nádoba na vodu (kanvica), ktorá v období stredoveku slúžila na umývanie rúk (názov vznikol spojením latinských slov aqua – voda, a manus – ruka). Akvamanily mali najčastejšie zoomorfný (kôň, lev) alebo antropomorfný tvar, mohli mať aj podobu mytologickej (fantastickej) bytosti (kentaur, jednorožec, drak a i.). Vyrábali sa z rozličných materiálov (bronz, keramika) a používali sa v cirkevnom i vo svetskom prostredí. V hornej časti (na chrbte) mali zvyčajne ucho (držadlo) a otvor (s odklápacím viečkom), ktorý slúžil na nalievanie vody. Druhý otvor, umiestnený na čele alebo v tlame zvieraťa, prechádzal do rúrky a slúžil ako výlevka. Od 14. stor. bola výlevka umiestnená na hrudi zvieraťa a mala kohútik.

Akvamanily pochádzajú z Orientu (z profánnej sféry) a prostredníctvom Byzantskej ríše sa dostali aj do prostredia západného kresťanstva. Rozšírili sa najmä vo vrcholnom a v neskorom stredoveku, od 13. stor. aj pri stolovaní v bohatých domácnostiach. V cirkevnom prostredí sa uplatňovali od 12. stor. Počas liturgie používal akvamanilu kňaz na rituálne umývanie rúk (pred bohoslužbou i pred konsekráciou; → liturgické predmety). Latinsky sa tento typ nádob používaných pri liturgii, ale neprichádzajúcich do priameho kontaktu so sviatosťami označuje ako vasa non sacra. Fantastické tvary akvamaníl symbolizovali démonické sily alebo chaoticky stvorený svet (hriech a nečistota), od ktorého sa kňaz pred liturgiou fyzicky i spirituálne očisťoval.

Na Slovensku sú známe najmä bronzové akvamanily z 12. – 13. stor. a akvamanily z glazovanej keramiky z 15. stor. v tvare štylizovaných koníkov.

Text hesla

akvamanila, akvamanile [lat.] — nádoba na vodu (kanvica), ktorá v období stredoveku slúžila na umývanie rúk (názov vznikol spojením latinských slov aqua – voda, a manus – ruka). Akvamanily mali najčastejšie zoomorfný (kôň, lev) alebo antropomorfný tvar, mohli mať aj podobu mytologickej (fantastickej) bytosti (kentaur, jednorožec, drak a i.). Vyrábali sa z rozličných materiálov (bronz, keramika) a používali sa v cirkevnom i vo svetskom prostredí. V hornej časti (na chrbte) mali zvyčajne ucho (držadlo) a otvor (s odklápacím viečkom), ktorý slúžil na nalievanie vody. Druhý otvor, umiestnený na čele alebo v tlame zvieraťa, prechádzal do rúrky a slúžil ako výlevka. Od 14. stor. bola výlevka umiestnená na hrudi zvieraťa a mala kohútik.

Akvamanily pochádzajú z Orientu (z profánnej sféry) a prostredníctvom Byzantskej ríše sa dostali aj do prostredia západného kresťanstva. Rozšírili sa najmä vo vrcholnom a v neskorom stredoveku, od 13. stor. aj pri stolovaní v bohatých domácnostiach. V cirkevnom prostredí sa uplatňovali od 12. stor. Počas liturgie používal akvamanilu kňaz na rituálne umývanie rúk (pred bohoslužbou i pred konsekráciou; → liturgické predmety). Latinsky sa tento typ nádob používaných pri liturgii, ale neprichádzajúcich do priameho kontaktu so sviatosťami označuje ako vasa non sacra. Fantastické tvary akvamaníl symbolizovali démonické sily alebo chaoticky stvorený svet (hriech a nečistota), od ktorého sa kňaz pred liturgiou fyzicky i spirituálne očisťoval.

Na Slovensku sú známe najmä bronzové akvamanily z 12. – 13. stor. a akvamanily z glazovanej keramiky z 15. stor. v tvare štylizovaných koníkov.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 29. mája 2020.

citácia

Akvamanila [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-04-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/akvamanila