akčné umenie

akčné umenie, angl. action art — tendencia v umení od 2. polovice 50. rokov 20. stor. do súčasnosti, ktorej cieľom je prepojenie umenia a života a stieranie hraníc medzi nimi. Akčné umenie nadviazalo na aktivity dadaistov a futuristov, predchádzala mu akčná maľba 50. rokov 20. stor., ktorá dávala dôraz na fyzickú aktivitu umelca. Podstatou akčného umenia je udalosť (angl. event), predvádzanie deja umelcom osamote alebo pred publikom (→  performancia), často s jeho zapojením vo forme kolektívnej akcie (→  happening). Koná sa podľa vopred pripraveného scenára alebo spontánne, s prvkami improvizácie, integruje prvky hudby, tanca, divadla, inštalácie, nových médií, často má celospoločenský, politický, sociálny rozmer. K hlavným predstaviteľom patria napr. Y. Klein, A. Kaprow, W. Vostell, P. Manzoni, D. Oppenheim a J. Beuys, ako aj medzinárodné hnutie Fluxus, ktoré organizovalo skupinové aktivity so záujmom o experiment v umení a o slobodné prepojenie rôznych umeleckých disciplín v duchu totálneho umenia. Predstaviteľmi akčného umenia na Slovensku sú V. Popovič (Akcia pre štyri oči, 1965), A. Mlynárčik (Trenie, 1969, Evina svadba, 1972), J. Želibská (Snúbenie jari, 1970), J. Bartusz, P. Bartoš, M. Adamčiak, zoskupenie umelcov Artprospekt P.O.P., J. Budaj a Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania a i. Akčné umenie bolo súčasťou kolektívnych podujatí ako 1. otvorený ateliér (1970), Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu (1979 – 86) či Terén (1982 – 87). Akčnému umeniu boli venované výstavy v Prahe (Umění akce, Mánes, 1991) a v Bratislave (Umenie akcie, SNG, 2001).