akademická sloboda

akademická sloboda — sloboda členov akademickej obce (vysokoškolských učiteľov, výskumných a i. pracovníkov a študentov) na vysokých školách vedecky bádať a uverejňovať výsledky tohto bádania, ako aj sloboda umelecky tvoriť; nadväzuje na tradíciu z čias prvých európskych univerzít. Jej právny základ zakotvuje Ústava SR z 1992, podľa ktorej sa zaručuje sloboda vedeckého bádania i umenia a práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. Akademickú slobodu bližšie špecifikuje zákon o vysokých školách, ktorý ju rozširuje o slobodu výučby a právo učiť sa, právo voliť akademické samosprávne orgány, právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov, právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady. Zákon však stanovuje, že využívanie týchto práv a slobôd musí byť v súlade so zásadami demokracie a humanity a s právnym poriadkom. Garantom akademickej slobody by mal byť predovšetkým štát a jeho orgány. Zaručuje sa nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl s výnimkou prípadov ohrozenia života, zdravia a majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Platí zásada nedotknuteľnosti akademickej pôdy: vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu bol pôvodne možný iba s povolením rektora alebo ním povereného prorektora alebo dekana, od 2002 je možný len s povolením rektora.