Ainuovia

Text hesla

Ainuovia, vlastným menom Ainu — národnosť žijúca v Japonsku, dnes iba na severe Japonska, najmä na juhozápade ostrova Hokkaido (asi 15 tis.; odhad 2016), v minulosti žili aj na Kamčatke (do 18. stor.), juž. Sachaline a Kurilských ostrovoch (do 20. stor.); podľa posledného sčítania obyvateľstva (2010) sa za Ainuov v tejto oblasti označilo 102 ľudí (spolu v Rusku 109). Ich pôvod nie je jednoznačne objasnený. Pravdepodobne najstarší obyvatelia Japonska (často sa pokladajú za potomkov džómonskej populácie, → džómon), kam prišli asi z oblasti Amuru alebo z vých. a juž. Sibíri, podľa niektorých teórií z juhových. Ázie či z Oceánie. Podľa analýzy mtDNA pochádzajú z oblasti vých. a juž. Sibíri. Z antropologického hľadiska majú celý rad morfologických znakov spoločných s kaukazoidnou rasou (→ kaukazoidná varieta), napr. silné ochlpenie tela, mohutný rast vlasov a brady, svetlú farbu pokožky bez žltkastého odtieňa, silnú profiláciu tváre, a najmä utváranie krajiny oka bez mongoloidných znakov. Výskytom krvných skupín sú podobní Japoncom. Ich spôsob obživy sa zakladal na rybolove, love a zbere morských lastúrnikov, pod vplyvom Japoncov čiastočne aj rozvoj poľnohospodárstva. V Japonsku postupne vytláčaní na sever a asimilovaní. Za čistokrvných Ainuov sa pokladá v súčasnosti (aj v dôsledku zmiešaných ainsko-japonských manželstiev) už len menej ako 1 %. V dôsledku turistického ruchu čiastočná obnova tradícií. R. 2008 boli Ainuovia v Japonsku oficiálne uznaní za pôvodné obyvateľstvo s odlišným jazykom, náboženstvom a kultúrou. Jazyk: → ainský jazyk; väčšina Ainuov hovorí po japonsky. Náboženstvo: → ainské náboženstvo.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 5. januára 2018.

Ainuovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-10-14 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ainuovia