agrotechnika

agrotechnika [gr.] — súbor technických opatrení používaných pri obrábaní poľnohospodárskej pôdy a pestovaní plodín. Sústava agrotechnických opatrení sa upravuje na základe skúseností získaných z praxe a vedeckých poznatkov a je zameraná najmä na zvyšovanie úrodnosti pôdy ako hlavného faktora na dosiahnutie vysokých úrod. Vlastné agrotechnické opatrenia závisia od druhu plodiny (od prípravy pôdy na sejbu až po zber) a od účelu, na ktorý sa produkty pestujú (napr. ľan na vlákno a semeno, kukurica na zeleno a siláž). Sú to: 1. zavádzanie poľných a krmovinárskych osevných postupov podľa špeciálnych podmienok (zeleninárskych, prifarmových, semenárskych, závlahových, protieróznych a i.), ktoré sa zostavujú podľa osevného plánu, vnútropodnikových a trhových podmienok, ako aj podľa zásad striedania plodín; 2. systém správneho obrábania pôdy (podmietka, orba, podrývanie pôdy, príprava pôdy na sejbu, smykovanie, bránenie, valcovanie a i.) a trvalého ničenia burín agrotechnickými a chemickými prostriedkami; 3. systém správneho hnojenia, pri ktorom sa využívajú najmä organické hnojivá, a podľa pôdnych rozborov hnojenie priemyselnými hnojivami a vápnenie; 4. súbor vodohospodárskych opatrení (odvodňovanie, zavlažovanie), ktorých cieľom je zlepšenie vodného režimu, a rôznych terénnych úprav zlepšujúcich mikroklimatické podmienky odvodňovania pôdy a porastov proti erózii. Okrem týchto opatrení, ktoré majú zlepšiť podmienky prostredia, sa do pestovania zaraďujú úrodné rajonizované odrody osvedčené v aktuálnych podmienkach. Agrotechnika sa prispôsobuje povahe rôznych druhov pestovaných plodín.