aglykón

aglykón [gr.] — necukorná zložka glykozidov (prípadne tioglykozidov), ktorá sa na glykozylový zvyšok sacharidu viaže cez kyslík. Aglykóny vo forme hydroxylových zlúčenín sú často vo vode nerozpustné, ale ako súčasť glykozidov sa vo vode rozpúšťajú. Podobne sa naviazaním na cukor zväčšuje biologická aktivita aglykónu (napr. pri srdcových glykozidoch). Niektoré horčiny majú účinnosť viazanú na glykozid, pretože aglykón alebo cukorná zložka nemajú horkú chuť. Podľa štruktúry aglykónu sa glykozidy rozdeľujú na fenolové, flavonoidné, steroidné, kyanogénne, antokyanidínové a i., podľa fyziologického účinku na kardioaktívne, laxatívne, potopudné ap.