agens

agens [lat.] — činiteľ, pôvodca;

1. filoz. pôsobiaca podstata, konajúca bytosť, hybná sila (causa efficiens), účinná príčina, pôvodca diania; princíp, ktorý zavádza formu. Významové spektrum termínu agens vyplýva zo súvislostí Aristotelovej teórie kategórií a filozofie prírody;

2. chem. → činidlo;

3. jaz. komponent sémantickej stavby vety predstavujúci aktívnu východiskovú substanciu deja, najmä činnosti, resp. procesu; činiteľ (pôvodca) deja. Opak: patiens. Na úrovni gramatickej štruktúry (v stavbe vety) mu najčastejšie zodpovedá podmet (subjekt), ktorý je vyjadrený podstatným menom v 1. páde. Napr.: Syn listuje v knihách. V konštrukciách s príslovkovým určením je v 7. páde. Napr.: Pravidlá boli schválené ministerstvom.