Africký národný kongres

Africký národný kongres, ANK, African National Congress, ANC — najstaršia a najvplyvnejšia politická organizácia černošského obyvateľstva Južnej Afriky. Založená 1912 ako Juhoafrický domorodý národný kongres (South African Native National Congress) z iniciatívy Pixleyho ka Isaku Semeho (*asi 1881, †1951) v Bloemfonteine na konferencii reprezentantov afrického ľudu juž. Afriky s cieľom prekonať kmeňové a národnostné rozdiely a vytvoriť jednotný národ, ktorý by sa postavil proti panstvu Britov a Búrov. Od 1923 súčasný názov. Programom bol boj za rasovú rovnoprávnosť, odstránenie diskriminačných zákonov a zastúpenie v parlamente. Zakladateľmi ANK boli africkí vlasteneckí intelektuáli a kmeňoví náčelníci. V prvých desaťročiach bol výberovou protestnou organizáciou, v 50. rokoch 20. stor. sa zmenil na najväčšie masové hnutie (1952 vyše 100-tis. členov). Spočiatku sa orientoval na nenásilné formy boja, najmä proti zaberaniu africkej pôdy (heslo Vráťte nám Afriku!), s rozvojom priemyslu získaval silné pozície v odboroch. Vystupoval ako celonárodné a multirasové hnutie opierajúce sa najmä o kmeň Xhosov, po zavedení apartheidu v máji 1948 začal spolupracovať s ďalšími juhoafrickými politickými organizáciami, ideovo, akčne aj personálne prepojený s juhoafrickou komunistickou stranou. Po zavedení registrácie černošského obyvateľstva (1950) agitoval proti noseniu pasov, vyhlásil kampaň občianskej neposlušnosti (porušovanie rasistických zákonov), 1955 sa z jeho iniciatívy konalo zhromaždenie protirasistických organizácií Kongres ľudu, na ktorom bola schválená Charta slobody (Freedom Charter). R. 1959 sa odštiepila militantná frakcia pod vedením Roberta Mangalisa Sobukweho (*1924, †1978) a vytvorila Panafrický kongres (Pan-african Congress, PAC). R. 1960 streľba do demonštrujúcich černochov v Sharpeville. ANK zakázaný (do 1990 pôsobil v ilegalite), tisíce Afričanov uväznených, N. Mandela a ďalší siedmi predstavitelia ANK odsúdení na doživotie, časť vedenia pôsobila v zahraničí. Hlavný stan ANK bol v Zambii, vojenské tábory v Angole a Tanzánii, kde sa cvičili jednotky na partizánsku vojnu, utečenecké tábory v Botswane a Tanzánii, zastúpenie vo viac ako 25 štátoch celého sveta. R. 1961 sa ANK začal orientovať na nenásilné formy boja, oznámil vytvorenie ozbrojeného krídla pod názvom Umkhonto we Sizwe (Spear of the Nation, Kopija národa), neskôr premenované na Ľudovú armádu ANK, ktorá vykonávala najmä sabotážne akcie. Počet členov prudko vzrástol po povstaní v Sowete 1976, kde polícia a armáda podľa niektorých zdrojov zabila vyše 600 ľudí. V priebehu 80. rokov 20. stor. aj boje s inými černošskými organizáciami, najmä s hnutiami Inkatha (Zuluovia) a PAC; od pol. 80. rokov 20. stor. ANK formálne otvorený obyvateľom všetkých rás vrátane belochov. R. 1990 legalizovaný, predáci prepustení z väzenia; 1991 dohoda o ukončení nepriateľstva s ostatnými organizáciami, snaha o ovládnutie politickej scény. Vo všerasových voľbách 1994 presvedčivé víťazstvo ANK, N. Mandela sa stal prezidentom Južnej Afriky. Opakovane zvíťazilo aj vo voľbách 1999, 2004, 2009 a 2014.

Predsedovia: 1912 – 17 John Langalibalele Mafukuzela Dube (*1871, †1946), 1917 – 24 Sefako Mapogo Makgatho (*1861, †1951), 1924 – 27 a 1937 – 40 Zacharias Richard Mahabane (*1881, †1971), 1927 – 30 Josiah Tshangana Gumede (*1867, †1946), 1930 – 36 Pixley ka Isaka Seme, 1940 – 49 Alfred Bitini Xuma (*1893, †1962), 1949 – 52 James Sebe Moroka (*1891, †1985), 1952 – 67 A. J. Luthuli, 1967 – 91 O. Tambo, 1991 – 97 N. Mandela, 1997 – 2007 Thabo Mvuyelwa Mbeki (*1942), 2007 – 2017 Jacob Gedleyihlekisa Zuma (*1942), od 2017 Matamela Cyril Ramaphosa (*1952).