africké literatúry

Text hesla

africké literatúry — komplex literatúr písaných Afričanmi v domácich afrických i v európskych jazykoch v oblasti subsaharskej Afriky, ktorý zahŕňa aj tradičnú africkú ústne podávanú literatúru. Väčšina tradičných afrických spoločností nepoznala grafický spôsob zaznamenávania jazykového prejavu, písaná literárna tvorba u nich nemá dlhú tradíciu, bežný aj literárny úzus zachovávali zložitým systémom memorovania. Mimoriadne bohatá je dodnes živá ľudová slovesnosť, ktorá sa zachovala ústnym podaním (mýty, rôzne poetické žánre, chválospevy, eposy, bájky, rozprávky a ľudové múdroslovie, príslovia, porekadlá, úslovia, hádanky, sentencie). Používať v reči príslovia, porekadlá, úslovia, aforizmy a sentencie a poznať hádanky je v Afrike znakom múdrosti. Z afrického ľudového múdroslovia a z ústnej tradície čerpajú aj súčasní africkí spisovatelia. Tradične písané literatúry sa obmedzujú na geograficky menšiu oblasť.

Jedno z najstarších písem sveta vzniklo v Egypte, ktorý mal písanú literatúru už od 3. tisícročia pred n. l. Dlhá tradícia písomníctva je v Etiópii v jazyku ge’ez (stará etiópčina, jazyk starej Aksumskej ríše). Je písané slabičným písmom, ktoré sa pravdepodobne vyvinulo z pôvodného juhoarabského sabejského písma, doložené nápismi z posledných storočí pred n. l. a vznikla v ňom rozsiahla, zväčša historiografická a náboženská literatúra. Bohatá literatúra existuje aj v amharčine, ktorá vystriedala ge’ez ako úradný jazyk Etiópie a používa upravenú podobu tohto písma (je ním písaná aj literatúra v jazykoch tigriňa a tigrejčina). Hoci Tuaregovia aj niektorí iní Berberi používali písmo tifinag, jeho literárne použitie bolo obmedzené. Podobne to bolo aj pri iných pôvodných afrických grafických systémoch (písma Vajov, Mendov, Bamumov a i.). Tam, kde zasahoval vplyv islamskej kultúry a civilizácie, vznikali pod silným vplyvom arabskej náboženskej, náučnej, historiografickej aj krásnej literatúry a niektorých literárnych žánrov literatúry písané arabským písmom (berberská, hararská, swahilská, hauská, fulbská, kanurijská, somálska a i.).

Novodobé literatúry písané latinkou v afrických aj v európskych jazykoch začali vznikať až od 2. pol. 19. stor. (v angličtine písal O. Equiano; Samuel Ajayi Crowther, asi *1809, †1891; Africanus Horton, *1835, †1883; E. W. Blyden; J. E. Casely-Hayford a i.). Najväčší rozkvet dosiahla moderná umelecká literárna tvorba po 2. svet. vojne, resp. po získaní nezávislosti afrických krajín. Vývoj literárnej tvorby v európskych jazykoch nebol jednotný a vyrovnaný. Významné postavenie vo frankofónnej Afrike majú senegalská literatúra (L. S. Senghor, B. Diop, D. Diop, S. Ousmane a i.) a kamerunská literatúra (M. Beti, F. Oyono), ako aj jednotliví vynikajúci autori z Guiney (C. Laye; → guinejská literatúra), Mali (→ malijská literatúra) a Konga (T. U Tam’si; → konžská literatúra). Literárne dianie v celej frankofónnej Afrike ovplyvnilo hnutie négritude. V anglofónnej Afrike je to ghanská literatúra (K. Awoonor), nigérijská literatúra (W. Soyinka, Ch. Achebe, C. O. D. Ekwensi, T. M. Aluko a i.), kenská literatúra (Ngũgĩ wa Thiong’o) a juhoafrická literatúra, rýchlo sa vyvíjala literárna tvorba v Ugande (→ ugandská literatúra), Zimbabwe (→ zimbabwianska literatúra), Zambii (→ zambijská literatúra) a Malawi (→ malawijská literatúra). Najlepšiu časť literárnej produkcie tvoria africké literatúry písané po francúzsky, anglicky a portugalsky. Na konci 70. rokov 20. stor. nastal veľký rozkvet ženskej literárnej tvorby (Mariama Bâová, Bâ, *1929, †1981; Aminata Sow Fallová, Fall, *1941; Bessie Amelia Emery Headová, Head, *1937, †1986; G. Ogotová; A. A. Aidoová; B. Emechetová). Objavujú sa literárne diela písané pidžinizovanými formami angličtiny (A. Tutuola). Literatúry v afrických jazykoch tvoria skoro polovicu literárnej tvorby, od 70. rokov 20. stor. začali písať africkými jazykmi aj spisovatelia, ktorí dovtedy písali po anglicky alebo po francúzsky (Ngũgĩ wa Thiong’o), a africké literárne diela pôvodne napísané európskymi jazykmi sa prekladajú do hlavných afrických jazykov. Veľmi prudko sa rozvíja moderná swahilská literatúra v Tanzánii (→ tanzánijská literatúra) a v Keni, ako aj pôvodná literárna tvorba v gandčine v Ugande, v zuluštine, xhoštine, sothčine a tswančine v Juž. Afrike, v eweštine v Ghane a Togu, v jorubčine a hauštine v Nigérii, v kikujčine v Keni a v šončine v Zimbabwe. K africkým literatúram patria aj angolská literatúra, kapverdská literatúra, literatúra Lesotha, Botswany a Svazijska, malgašská literatúra a mozambická literatúra.

Zverejnené v auguste 1999.

Africké literatúry [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-23 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/africke-literatury