africká mytológia

africká mytológia — mytologické predstavy obyvateľov afrického kontinentu. Odrážajú etnickú, kultúrnu a jazykovú pestrosť svetadiela, na ktorom sa hovorí viac ako tisíc rôznymi jazykmi. Uchovávali sa ústnou tradíciou. K osobitostiam africkej mytológie patria žánrová nediferencovanosť a synkretickosť materiálu vyvierajúca zo synkretizmu gnozeologických, estetetických, náboženských, filozofických a spoločenských predstáv, ktoré našli odraz v ľudovej slovesnosti. Ďalšou špecifickou črtou je archaickosť niektorých tradovaných foriem, ktoré sa zachovali popri neskorších formách, čo poskytuje možnosť sledovať evolúciu folklórnych žánrov. Jednotlivé folklórne kategórie (mýty, legendy, rozprávania, rozprávky, bájky, eposy) neboli statické, navzájom sa prelínali, ovplyvňovali, modifikovali a prechádzali z jednej kategórie do druhej. Archaické mytologické predstavy sa zachovali aj v neskorších folklórnych žánroch, vo zvieracích bájkach a vo fantastických rozprávkach, v ktorých vystupujú rôzne podoby zlých aj dobrých duchov a oblúd a zvieratá s ľudskými vlastnosťami. Nad pravými kozmogonickými mýtmi prevažujú mýty o pôvode človeka, rás, národov, etník, rastlín, zvierat, remesiel a rôznych hospodárskych činností i o vzniku určitých rodinných a spoločenských vzťahov, obyčajov a obradov. Pre africkú mytológiu sú charakteristické geocentrizmus (pripútanosť k vlastnému svetu, k zemi) a antropomorfizmus (častý výskyt zvieracích hrdinov), v ktorých sa odráža viera Afričanov v jednotu človeka a prírody vyvierajúca z afrických náboženských predstáv, ako aj viera v blízky vzťah medzi ľuďmi, bohmi, mŕtvymi predkami, zvieratami a rastlinami, medzi reálnym a nadprirodzeným svetom, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú. Vyskytujú sa osobité predstavy o vzniku vesmíru, sveta a človeka, o zmysle života a smrti i o vzťahu k prírode, iné majú mnoho spoločného s hebrejskou a orientálnou tradíciou (u Wapangwov koncepcia stvorenia sveta, v ktorom primárnou hybnou silou je slovo, koncepcia najvyššieho Boha Stvoriteľa, ktorý je však príliš vzdialený a neprístupný, a preto sa ľudia utiekajú k iným božstvám, viera v posmrtný život, stvorenie človeka z hliny, u Jorubov možnosť utrpením dosiahnuť vykúpenie ap.). V príbehoch o pôvode smrti sa často vyskytuje motív voľby (v mýtických dobách mali ľudia možnosť vybrať si medzi životom a smrťou: mať deti a stratiť nesmrteľnosť alebo nemať deti a žiť naveky). Významnú úlohu v mýtických predstavách o pôvode ohňa, vody, určitých rastlín, dobytka, zvierat či rôznych činností majú kultúrni hrdinovia, mýtickí predkovia, prví ľudia, zbožštení vodcovia rodov a kmeňov, ako aj zakladatelia vládnucich dynastií, čo súvisí so silným kultom predkov v afrických spoločnostiach.