africká diaspóra

africká diaspóra — označenie obyvateľstva afrického pôvodu prinúteného historickými príčinami žiť následkom masového presunu v rozptýlení v iných častiach sveta mimo afrického kontinentu. Korene siahajú do staroveku a raného stredoveku, keď sa menšie množstvá otrokov vyvážali cez Saharu a po Níle a distribuovali sa po celom islamskom svete, od Pyrenejského polostrova až po Indiu, kde sa v islamskej spoločnosti asimilovali. Oboplávanie Afriky a objavenie Nového sveta viedlo od 15. stor. k masovému vývozu čiernych otrokov do Ameriky a karibskej oblasti (→ africká emigrácia). Vďaka vysokej koncentrácii si obyvateľstvo na Haiti, v Brazílii, vo Francúzskej Guyane a i. uchovalo mnohé prvky africkej kultúry, jazykov, náboženstva a tradícií. V Severnej Amerike viedla africká prítomnosť k vzniku synkretických foriem kresťanstva, africký folklór, hudba a tradície významne ovplyvnili americkú kultúru. Od 19. stor. pôsobili hnutia propagujúce návrat do Afriky, s čím súvisí vznik Libérie, Sierry Leone a panafrikanizmu. V 20. stor. idea rasovej odlišnosti a duchovné putá s Afrikou ovplyvnili mnohé hnutia v USA (Black Muslims, Black Power, Black Panthers).

Do Európy prichádzali Afričania v malých skupinkách už od stredoveku, slúžili ako pážatá na panovníckych dvoroch a ako domáci sluhovia. Väčší počet Afričanov žil v Portugalsku, kde v 16. stor. tvorili desatinu obyvateľstva Lisabonu. Poväčšine splynuli s miestnym obyvateľstvom. K masovému pohybu obyvateľstva afrického pôvodu dochádzalo aj neskôr. Emigrácia z Karibských ostrovov a Afriky viedla v 20. stor. k vytváraniu komunít v USA a v bývalých koloniálnych metropolách – v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku a v Belgicku, začiatkom 21. stor. príchod afrických migrantov aj do ďalších európskych krajín.