aerogél
aerogél [gr. + lat.] — priehľadná tuhá látka tvorená sieťou dispergovaných čiastočiek s rovnomerne rozptýlenými pórmi koloidných rozmerov zaplnenými plynnou fázou. So štruktúrou aerogélu súvisia ich zaujímavé a nezvyčajné vlastnosti: aerogély sa vyznačujú nízkou hustotou a majú najnižšiu tepelnú vodivosť, relatívnu permitivitu, rýchlosť šírenia zvuku, ako aj najnižší index lomu zo všetkých známych tuhých látok. Anorganické aerogély na báze oxidov kremíka, hliníka, zirkónu a titánu sa syntetizujú napr. sólovo-gélovou metódou, organické aerogély sa získavajú polykondenzáciou a riadeným rozkladom tepelne labilných zlúčenín. Aerogély sa používajú ako detektory Čerenkovovho žiarenia a na zachytávanie čiastočiek kozmického prachu v raketoplánoch NASA. Môžu sa využívať i ako tepelnoizolačné materiály, katalyzátory a elektródy s veľkým špecifickým povrchom v zdrojoch elektrického napätia a v solárnych paneloch.