adsorpčná izoterma
Adsorpčná izoterma (Langmuirova) daná všeobecnou rovnicou: \(\Theta = \frac{bP}{1 + bP}\)
\(\Theta\) – stupeň pokrytia povrchu adsorbentu adsorbátom,
\(P\) – tlak,
\(b\) – konštanta
adsorpčná izoterma — krivka vyjadrujúca závislosť množstva látky (adsorbátu) adsorbovanej adsorbentom v rovnovážnom stave od tlaku alebo od koncentrácie adsorbátu pri konštantnej teplote. Jej tvar závisí od vlastností adsorbentu a adsorbátu a zvyčajne umožňuje rozlíšiť fyzikálnu adsorpciu (napr. dusíka na silikagéli pri 77 K) od chemisorpcie (napr. dusíka na železe pri 800 K za vzniku povrchového nitridu železa); → adsorpcia. K rôznym tvarom adsorpčných izoteriem boli navrhnuté empirické a poloempirické rovnice. Známe sú najmä Freundlichova izoterma, Langmuirova izoterma, Gibbsova izoterma a izoterma BET (odvodili ju Stephen Brunauer, Paul Hugh Emmett a Edward Teller).