abstraktný expresionizmus

Text hesla

abstraktný expresionizmus — hnutie vo výtvarnom umení (najmä v maliarstve) v USA v 40. – 50. rokoch 20. stor., niekedy označované aj ako newyorská škola (predstavitelia abstraktného expresionizmu pôsobili najmä v New Yorku) al. akčná maľba. Vzniklo v 2. pol. 40. rokov 20. stor. a rozvíjalo sa zároveň s európskou abstrakciou (informel, tašizmus). Ide o prvý špecificky americký štýl výtvarného umenia, ktorý získal medzinárodnú reputáciu a vplyv. Termín abstraktný expresionizmus bol použitý 1929 v súvislosti s tvorbou V. Kandinského. Maliari, ktorí sa k abstraktnému expresionizmu priraďujú, nevytvorili jednotný maliarsky štýl, ich prístupy k maľbe sa vyznačujú rôznorodosťou (od malieb J. Pollocka vytvorených technikou drippingu cez silno zdeformované fragmenty ľudských postáv W. de Kooninga po farebné plochy M. Rothka). Spájal ich záujem o abstraktné formy, ktorými sa usilovali vyjadriť svoje osobné (individuálne), silné, emočné al. expresívne obsahy, pričom dôraz kládli i na fyzický akt maľby. Charakteristická je pre nich spontánnosť, akt maľovania je stotožnený s existenciálnou drámou. Predstavitelia abstraktného expresionizmu nadviazali na európske avantgardné smery, napr. na kubizmus (osobitne na analytický kubizmus; A. Gorky), ale najmä na surrealizmus, v ktorom významnú úlohu zohrával prvok improvizácie a náhody (psychický automatizmus a voľne plynúce línie). Významný vplyv na nich malo aj mexické umenie a umenie severoamerických Indiánov, ale aj štúdium antropológie, diel C. G. Junga, mytológie a indiánskych rituálov. K najvýznamnejším predstaviteľom abstraktného expresionizmu patrili J. Pollock, ktorý nadviazal na maliarsku techniku používanú H. Hofmannom (rozlievanie a striekanie farby na plátne) a po 1947 ju postupne doviedol k jej maximálnym výrazovým možnostiam (dripping), A. Gorky, H. Hofmann, W. de Kooning, F. R. Kline, M. Tobey a i. Abstraktný expresionizmus ovplyvnil aj súdobé americké sochárstvo a fotografiu. Druhá generácia newyorskej školy (M. Rothko, B. Newman, C. Still) odmietla dramatické gestá a priklonila sa k tzv. maľbe farebných plôch (Colour Field Painting).

Text hesla

abstraktný expresionizmus — hnutie vo výtvarnom umení (najmä v maliarstve) v USA v 40. – 50. rokoch 20. stor., niekedy označované aj ako newyorská škola (predstavitelia abstraktného expresionizmu pôsobili najmä v New Yorku) al. akčná maľba. Vzniklo v 2. pol. 40. rokov 20. stor. a rozvíjalo sa zároveň s európskou abstrakciou (informel, tašizmus). Ide o prvý špecificky americký štýl výtvarného umenia, ktorý získal medzinárodnú reputáciu a vplyv. Termín abstraktný expresionizmus bol použitý 1929 v súvislosti s tvorbou V. Kandinského. Maliari, ktorí sa k abstraktnému expresionizmu priraďujú, nevytvorili jednotný maliarsky štýl, ich prístupy k maľbe sa vyznačujú rôznorodosťou (od malieb J. Pollocka vytvorených technikou drippingu cez silno zdeformované fragmenty ľudských postáv W. de Kooninga po farebné plochy M. Rothka). Spájal ich záujem o abstraktné formy, ktorými sa usilovali vyjadriť svoje osobné (individuálne), silné, emočné al. expresívne obsahy, pričom dôraz kládli i na fyzický akt maľby. Charakteristická je pre nich spontánnosť, akt maľovania je stotožnený s existenciálnou drámou. Predstavitelia abstraktného expresionizmu nadviazali na európske avantgardné smery, napr. na kubizmus (osobitne na analytický kubizmus; A. Gorky), ale najmä na surrealizmus, v ktorom významnú úlohu zohrával prvok improvizácie a náhody (psychický automatizmus a voľne plynúce línie). Významný vplyv na nich malo aj mexické umenie a umenie severoamerických Indiánov, ale aj štúdium antropológie, diel C. G. Junga, mytológie a indiánskych rituálov. K najvýznamnejším predstaviteľom abstraktného expresionizmu patrili J. Pollock, ktorý nadviazal na maliarsku techniku používanú H. Hofmannom (rozlievanie a striekanie farby na plátne) a po 1947 ju postupne doviedol k jej maximálnym výrazovým možnostiam (dripping), A. Gorky, H. Hofmann, W. de Kooning, F. R. Kline, M. Tobey a i. Abstraktný expresionizmus ovplyvnil aj súdobé americké sochárstvo a fotografiu. Druhá generácia newyorskej školy (M. Rothko, B. Newman, C. Still) odmietla dramatické gestá a priklonila sa k tzv. maľbe farebných plôch (Colour Field Painting).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 14. júna 2017.

citácia

Abstraktný expresionizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/abstraktny-expresionizmus