absorpčný koeficient

absorpčný koeficient — koeficient charakterizujúci absorpčné vlastnosti materiálov. Vyjadruje sa pomocou neho pokles hustoty toku žiarenia \(\Phi\) (elektromagnetického alebo korpuskulárneho) v závislosti od hĺbky prieniku žiarenia do prostredia (→ absorpcia žiarenia). Najčastejšie sa používa lineárny absorpčný koeficient \(\mu\) vo vzťahu \(\Phi_x=\Phi_0 \cdot e^{-\mu x}\), kde \(\Phi_x\) je hustota toku žiarenia v hĺbke \(x\) od vstupu do prostredia a \(\Phi_0\) pri vstupe do prostredia. Lineárny absorpčný koeficient predstavuje prevrátenú hodnotu vzdialenosti, na ktorej sa hustota toku žiarenia zoslabí \(e\)-krát (\(e\) = 2,718, t. j. Eulerovo číslo – základ prirodzených logaritmov). Vo všeobecnosti závisí od vlnovej dĺžky žiarenia i od hustoty a zloženia prostredia. Okrem lineárneho absorpčného koeficientu sa používa aj hmotnostný absorpčný koeficient definovaný vzťahom \(\mu_m = \mu/{\rho}\), kde \(\rho\) je hustota (t. j. objemová hmotnosť) prostredia, a molárny absorpčný koeficient \(\mu_c = \mu/c\), kde \(c\) je koncentrácia látky v roztoku (→ absorptancia, → extinkcia, → Lambertov-Beerov zákon).