Handlová

Handlová — mesto v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji v Handlovskej kotline (juhovýchodný výbežok Hornonitrianskej kotliny) na hornom toku Handlovky a na úpätí Vtáčnika a Kremnických vrchov, 420 m n. m.; 16 199 obyvateľov (2021). Miestne časti: Handlová, Morovno, Nová Lehota. Na náplavových kužeľoch prekrytých neogénnymi usadenými horninami s ložiskami hnedouhoľných slojov vznikol pahorkatinný reliéf. Územie v kotline je odlesnené, okolité stráne Kremnických vrchov a Vtáčnika sú zalesnené. V minulosti bol v meste dominantný banský priemysel (ťažba hnedého uhlia), v súčasnosti sú v Handlovej podniky strojárskeho, energetického, textilného a chemického priemyslu a viacero prevádzok drobných podnikateľov.

Mesto je písomne doložené v roku 1376 ako Crykershaw, 1430 Henellehota, 1571 Hendlowa, 1773 Handlovia, Handlova, Krikehey, 1786 Handlowa, Grägerhey, Krikeheu, Krickehay, 1808 Krikehaj, Krikehey, Handlowá, v rokoch 1863 – 1907 Handlova, v roku 1913 Nyitrabánya, 1920 Handlová. V roku 1976 boli k Handlovej pričlenené obce Morovno (1376, 1430 Morovna, 1773 Morovno, 1786 Morowno, 1808 Morovno, 1863 – 1913 Morovnó, 1920 – 75 Morovno) a Nová Lehota (1430 Noua Leotta, 1773 Uj-Lehota, Neühey, Nowa Lehota, 1786 Uj-Lehota, Neuhay, 1808 Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota, 1863 Újlehotta, 1873 – 88 Újlehota, 1892 – 1913 Újgyarmat, 1920 Nová Lehôta, 1927 – 48 Nová Lehota, Neuhay, 1948 – 75 Nová Lehota).

Handlová bola založená v roku 1376 nemeckými osadníkmi (asi 200 rodín) z Kremnice na čele s Heinrichom Krickerom (odtiaľ nemecký názov Krickerhau, resp. Krikerhau) na zákupnom práve, v 14. stor. patrila panstvu Bojnice. V roku 1599 ju vypálili Krymskí Tatári, v roku 1680 zničili vojská Imricha Tököliho, v roku 1682 Turci odviedli časť obyvateľstva a v roku 1694 vypálili vyše 40 domov. V roku 1839 dostala výsady mestečka, od roku 1960 je Handlová mestom. Prvý doklad o výskyte uhlia v Handlovej pochádza z roku 1784, prvá zmienka o ťažbe hnedého uhlia (→ handlovsko-novácka uhoľná panva), ktoré bolo hlavnou ekonomickou aktivitou v 20. stor. , pochádza z roku 1828, systematická ťažba po roku 1850; v období 1918 – 40 boli zaznamenané viaceré štrajky baníkov, v roku 2021 bola najstaršia uhoľná baňa na Slovensku zatvorená a ťažba hnedého uhlia bola v Handlovej ukončená.

Archeologické nálezy: hromadný nález medených predmetov z eneolitu, žiarové pohrebisko lužickej kultúry, nálezy z bronzovej a halštatskej doby, ako aj zo stredoveku.

Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1340 – 60, 1603 renesančne prestavaný, 1941 rozšírený o priečnu halovú prístavbu, ktorá bola počas vojny poškodená, 1958 odstránená; gotické monštrancie), neskorobaroková Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (2. polovica 18. stor.), prícestná neskoroklasicistická Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (2. polovica 19. stor.), rímskokatolícky Kostol Dobrého pastiera (1941), v časti Nová Lehota jednoloďový barokový rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša biskupa (1785, na starších neskorogotických základoch z 15. stor.) a klasicistická Kaplnka sv. Vendelína (1847), v časti Morovno Kaplnka sv. Michala (1902).

V blízkosti Handlovej sa nachádza rekreačné stredisko Remata so zariadeniami na zimnú (lyžiarske vleky) i na letnú rekreáciu. V miestnej časti Nová Lehota je prírodná rezervácia Biely kameň (vyhlásená 1973, rozloha 116 ha, dominantný bralnatý vrchol na hlavnom hrebeni Vtáčnika).