Andorra

Andorra, Andorrské kniežatstvo, katalánsky Andorra, Principat d’Andorra — štát v juhozápadnej Európe vo vých. Pyrenejach na hraniciach Francúzska a Španielska. Administratívne členenie: 7 parraquies (farností).

Andorra leží na sev. svahoch Pyrenejí (840 – 2 900 m n. m.). Jej územie tvorí kotlina otvorená na juh a niekoľko úzkych dolín zovretých masívmi (najvyšší vrch Coma Pedrosa, 2 946 m n. m.). Najvyššie časti horských chrbtov majú ľadovcový reliéf. Územie Andorry spájajú s okolím priesmyky, z ktorých najväčší komunikačný význam má Port d’Envalira (2 467 m n. m.). Horské podnebie, teplota v januári -10 až -2 °C, v júli 16 – 20 °C, zrážky 400 – 1 200 mm za rok. Na väčšine územia sa sneh udrží asi 200 dní v roku. Hustá sieť vodných tokov s najvyššími vodnými stavmi v lete. Hlavná rieka Gran Valira (prietok asi 22 m³/s) vzniká sútokom Valira del Norte a Valira del Orient, na území Španielska ústi do Segre (prítok Ebra). Stráne dolín pokrývajú pasienky a lesy. Známe sú ložiská železa, olova, striebra, stavebných materiálov (najmä mramoru).

Pôvodne sa obyvatelia Andorry živili najmä pestovaním zemiakov, jačmeňa, zeleniny, tabaku a chovom oviec na vlnu (orná pôda zaberá asi 4 % územia). Od 60. rokov 20. stor. rozvoj cestovného ruchu, ktorý zabezpečuje 80 – 90 % príjmov Andorry. Do 80 % aktívnych obyvateľov pracuje v službách. K známym strediskám cestovného ruchu patria Les Escaldes, Soldeu, Ordino, Arinsal, Sant Juliá de Lória. Dôležitým zdrojom štátnych príjmov je aj tranzitný obchod, ktorý podporuje skutočnosť, že v Andorre sa neplatí clo ani dane. Vysokohorské poľnohospodárstvo má okrajový význam (najmä pastierstvo). S okolitými krajinami len cestné spojenie. Dovážajú sa potraviny, odevy, palivá. Vyváža sa elektrická energia, tabak. Obchodní partneri: Španielsko, Francúzsko.

Obyvateľstvo: 46 % Kataláncov, 26 % Španielov, 14 % Portugalčanov, 5 % Francúzov (2013); 94 % katolíkov. Prevažne chovatelia dobytka a roľníci, mnohí pracujú v službách. Na školách sa vyučuje francúzština a španielčina. Do 60. rokov 20. stor. sa z Andorry vysťahovalo veľa obyvateľov do Španielska a Francúzska. Asi 60 % obyvateľov býva v hlavnom meste Andorra (Andorra la Vella) a v blízkom Les Escaldes.

Prvé zmienky o vzniku kniežatstva pochádzajú z obdobia výpravy Karola Veľkého proti moslimom na Pyrenejský polostrov na začiatku 9. stor. a z obdobia existencie Hispánskej marky. Ľudovít I. Pobožný odovzdal 819 teritórium pod správu biskupa zo španielskeho Seo de Urgel. Po sporoch medzi Španielmi a Francúzmi bola 8. 9. 1278 podpísaná dohoda o spoločnej správe biskupa a grófov z Foix, z ktorej prešli protektorátne práva na Navarru a 1620 na francúzskych kráľov. Správu vykonávali baylovia, predchodcovia vikárov, od konca 14. stor. na čele štátu volená rada (s výnimkou 1934 – 41, keď sa vlády zmocnil ruský emigrant B. Skosyrev a vládol ako knieža Boris I.). R. 1993 bola referendom prijatá prvá ústava a vyhlásená plná suverenita, 1994 sa konali prvé voľby a Andorra sa stala členom OSN a Rady Európy. Andorra je parlamentným kondominátom (označovaná aj ako spolukniežatstvo), nad ktorým vykonáva územnú výsosť francúzsky prezident spolu so španielskym biskupom zo Seo de Urgel, ktorí sú aj hlavami štátu. Zákonodarným orgánom je jednokomorová Generálna rada, ktorá každé 4 roky volí predsedu vlády. Predsedom vlády je od 2015 Antoni Martí (*1963).