Džingischán
Džingischán, aj Čingischán, vlastným menom Temüdžin, 1155, 1160 alebo podľa čínskej a mongolskej historiografie 1162 pri rieke Onon – asi 18. 8. 1227 — zakladateľ Mongolskej ríše.
Narodil sa ako najstarší syn Jesügeja, predáka mongolského rodu Bordžigin. Podľa Tajnej kroniky Mongolov mal po otcovej smrti ťažké detstvo. Po rade bojov s ostatnými mongolskými kmeňmi a rodmi sa stal vodcom mocného kmeňového zväzu, zjednotil mongolské kmene a národy a v roku 1206 ho Veľký snem (churultaj) vyhlásil za veľkého chána všetkých Mongolov (vtedy prijal titul Džingischán). Preorganizoval mongolské kmene do prísne disciplinovaného a pohyblivého vojensko-administratívneho systému, postupne si podmanil okolité územia, severnú Čínu, Strednú Áziu až po Kaspické more a vytvoril tak svetovú ríšu, ktorú tesne pred smrťou (1226) rozdelil medzi synov Džučiho (keďže Džuči zomrel ešte za Džingischánovho života, jeho dedičský podiel prešiel na Batu-chána), Čagataja (Džagataja), Ögedeja a Tulaja, jeho potomkovia ju neskôr ešte výraznejšie rozšírili.
Džingischán patrí k najväčším vojvodcom svetových dejín. Prudký rozmach jeho ríše organizovanej podľa nomádskych zásad bol založený na rýchlom prispôsobení sa čínskej a perzskej kultúre, na Džingischánovej náboženskej tolerantnosti, ako aj na väčšinou dobrej znášanlivosti jeho potomkov, čím sa mongolská svetová ríša stala aj významnou sprostredkovateľkou kultúr.