priamočinná brzdová sústava
Principiálna schéma priamočinnej brzdovej sústavy: 1 – brzdový bubon, 2 – brzdový klátik, 3 – páka brzdy, 4 – brzdový valec, 5 – piest s piestnicou, 6 – vratná pružina, 7 – prívod tlaku p pre brzdenie (tlakový vzduch alebo kvapalina) z ovládacej sústavy brzdy; vp – vôľa brzdy v odbrzdenom stave.
priamočinná brzdová sústava, skrátene priamočinná brzda — brzdová sústava, pri ktorej je brzdný účinok priamo úmerný veľkosti signálu z ovládacej sústavy bŕzd. Základnou polohou brzdy je odbrzdený stav, brzdenie sa vyvolá priamo prívodom energie z ovládacej sústavy bŕzd. Výhodou tohto usporiadania je, že sa brzdy dajú veľmi citlivo ovládať, preto sa najčastejšie používa v dopravných prostriedkoch jazdiacich samostatne, kde základnou požiadavkou je plynulá regulácia brzdného účinku (proporcionálne brzdenie). Veľkou nevýhodou priamočinnej brzdovej sústavy je, že pri akomkoľvek porušení prenosovej cesty (napr. roztrhnutie lanka, prasknutie potrubia, prerušenie elektrického vedenia) brzdný účinok úplne zanikne. Preto kvôli zvýšeniu bezpečnosti musia mať dopravné prostriedky redundantnú brzdovú sústavu, ktorá pozostáva najmenej z dvoch alebo aj z viacerých nezávislých brzdových sústav (napr. prevádzková a zaisťovacia brzdová sústava motorových vozidiel) a (alebo) vznikne vytvorením dvoch alebo viacerých nezávislých paralelných prenosových ciest (dvoj- a viacokruhová brzdová sústava), čím sa aj v prípade poruchy jedného okruhu umožní núdzové brzdenie so zníženým brzdným účinkom.