Čavčavadze, Ilija Grigorievič

Čavčavadze, Ilija Grigorievič, Ilija Ctihodný, sv., 8. 11. 1837 Kvareli – 12. 9. 1907 Cicamuri, pochovaný v Tbilisi — gruzínsky realistický prozaik, básnik, prekladateľ a publicista.

Bol hlavným predstaviteľom národných buditeľov 60. rokov 19. storočia v Gruzínsku. Vystupoval proti ruskému útlaku gruzínskeho národa. Zároveň sa usiloval nadviazať kontakty so západoeurópskymi krajinami s cieľom obmedziť vplyv cárskeho Ruska. Založil periodiká Sakharthvelos moambe (Gruzínsky vestník, 1863) a Iveria (Iveria, 1877), v ktorých pôsobil ako redaktor. Písal literárnokritické, politické a historické články. Bol kritický voči marxizmu, ktorý považoval za hrozbu pre národnú identitu.

Zriadil prvú národnú banku, ktorej finančné prostriedky boli použité na rôzne kultúrne a vzdelávacie aktivity. Pod jeho vedením bolo otvorených niekoľko škôl, kde sa vyučovalo v gruzínskom jazyku. Patril k reformátorom gruzínskeho jazyka a písma.

Bol autorom patriotickej lyriky Elégia (Elegia, 1859), kriticko-satirickej básne Šťastný to národ (Bednieri eri, 1871), poviedky Človek je to (Kacia adamiani, 1863) a filozofickej poémy Pustovník (Gandegili, 1883), podľa ktorej je človek na tomto svete predurčený konať dobro.

V roku 1907 bol zavraždený. V roku 1987 bol kanonizovaný Gruzínskou pravoslávnou cirkvou.