Bhutto, Zulfikár Alí

Bhutto, Zulfikár Alí, 5. 1. 1928 pri Lárkáne – 4. 4. 1979 Rávalpindí — pakistanský politik, otec Bénazír Bhuttovej.

Pochádzal zo zámožnej rodiny Rádžputov (migrantov z indického Radžastanu v 12. stor.). Bol synom vplyvného politika Britskej Indie Šáha Naváza Bhutta (*1888, †1957). Študoval politické vedy na Kalifornskej univerzite v Berkeley a právo na Oxfordskej univerzite. Po návrate do Pakistanu pôsobil ako právnik. V roku 1958 bol po prevzatí moci generálom Muhammadom Ajjúbom Chánom (*1907, †1974) vymenovaný za ministra obchodu a v roku 1963 za ministra zahraničných vecí. Počas výkonu funkcie sa usiloval o väčšiu nezávislosť Pakistanu od západných mocností, zasadzoval sa o bližšie vzťahy a spoluprácu s Čínou a o upevnenie postavenia Pakistanu voči Indii. V roku 1966 pre nesúhlas s uzavretím Taškentskej dohody (1966), ktorá ukončila druhú indicko-pakistanskú vojnu o Kašmír (1965), rezignoval. V roku 1967 založil Pakistanskú ľudovú stranu (Pakistan People’s Party, PPP, 1967), ktorá sa aktívne usilovala o odstúpenie prezidenta Ajjúba Chána, čo sa napokon podarilo v roku 1969. V roku 1970 v prvých všeobecných voľbách PPP zvíťazila v Západnom Pakistane. Bhutto odmietal zostaviť vládu s víťaznou stranou Ľudová liga (Awami League) pod vedením Šejcha Mudžíbura Rahmána (*1920, †1975) vo Východnom Pakistane, ktorá žiadala úplnú regionálnu autonómiu. Spolu s prezidentom Ághom Muhammadom Jahjá Chánom (*1917, †1980) vystupoval proti separatistickým snahám Východného Pakistanu a vzniku Bangladéšskej ľudovej republiky (→ Bangladéš). Politické napätie napokon viedlo ku krvavým zrážkam medzi pakistanskou armádou a Bengálčanmi podporovanými indickou vládou, ktoré v roku 1971 prerástli do tretej indicko-pakistanskej vojny. Po porážke Pakistanu a rezignácii Jahjá Chána prevzal Bhutto funkciu prezidenta a hlavného vojenského správcu. Pristúpil k zoštátneniu priemyselných podnikov, k politickým, ekonomickým a sociálnym reformám. V zahraničnej politike trval na zachovaní celistvosti Pakistanu, odmietal uznať nezávislosť Bangladéša, ohlásil vystúpenie zo Spoločenstva národov, prerušil diplomatické styky s takmer všetkými socialistickými krajinami a orientoval sa iba na spojenectvo s Čínou. V roku 1973 Bhuttova vláda zrušila výnimočný stav, povolila činnosť politických strán a prijala tretiu ústavu. Po jej vyhlásení Bhutto prevzal funkciu predsedu vlády. V parlamentných voľbách v roku 1977 PPP pod jeho vedením zvíťazila. Opozícia však označila výsledky volieb za zmanipulované a Bhutto bol zvrhnutý vojenským prevratom. Následne bol obvinený z vraždy otca svojho politického oponenta a v apríli 1979 bol napriek zahraničným protestom odsúdený a popravený.