bahenná sopka

bahenná sopka — menší alebo väčší spravidla kužeľovitý útvar, ktorý vznikol na mieste výstupu plynov alebo vodných pár z bahnitých alebo ílovitých pôd. Činnosťou pripomína sopku. Ak je bahno husté, prerážajú ním explozívne vodné pary a vymršťujú ho do vzduchu. Niekedy sú pary a plyny postvulkanického pôvodu. Veľa bahenných sopiek nemá so sopečnou činnosťou žiadnu genetickú súvislosť; vyskytujú sa v ropných oblastiach a ich hybnou silou sú ropné plyny. Výška bahenných sopiek sa pohybuje od niekoľko desiatok cm do 300 m a priemer do 1 km. Veľmi hojné sú v Dagestane (Rusko), na Kerčskom polostrove (Ukrajina), Apšeronskom polostrove (Azerbajdžan), na ostrove Trinidad (Trinidad a Tobago) a i. Vznikajú aj v deltách veľkých riek nahromadením organických látok (v delte Mississippi, Brahmaputry, Sindhu, Jang-c’–ťiangu).