koryto vodného toku

koryto vodného toku — relatívne stála forma georeliéfu, v ktorej prebieha povrchový odtok (vody). Rozoznáva sa prirodzené a umelé koryto vodného toku. Prirodzené koryto vodného toku vzniká samotným povrchovým odtokom – eróznou a akumulačnou činnosťou vody v procese jej kolobehu (→ hydrologický cyklus) po spadnutí na zemský povrch v podobe kvapalných zrážok. Na zemskom povrchu dochádza k jej postupnému sústreďovaniu do rýh, stružiek (efemérne formy) a stálejších korýt tokov stále vyšších rádov. Tvary prirodzených riečnych korýt odrážajú dominantné procesy, ktorými sú formované. Pri prevažujúcej erózii vznikajú väčšinou napriamené skalné korytá, pri výraznej akumulácii sú charakteristické vetviace sa (divočiace) korytá v sedimentoch vodného toku (→ divočenie rieky). Ak sa rieka blíži k svojmu rovnovážnemu stavu (stav, keď rieka neeroduje ani neakumuluje, pretože má vyrovnanú svoju spádovú krivku), vytvára riečne meandre. Umelé koryto vodného toku je inžinierska stavba vytvorená na dopravu vody s určitým vodohospodárskym cieľom. Základnou charakteristikou koryta vodného toku je jeho prietoková kapacita určená plochou prietokového profilu, sklonom a drsnosťou koryta.