hydraulika

hydraulika [gr.] — 1. vedný odbor zaoberajúci sa zákonitosťami prúdiacich i nepohybujúcich sa kvapalín z hľadiska ich technického využitia najmä v stavebníctve a v strojárstve, ďalej účinkami kvapalín na obtekané telesá a i. Je súčasťou hydromechaniky, z ktorej teoreticky vychádza. V stavebníctve sa zameriava na dynamiku i na statiku kvapalín v umelých štruktúrach, akými sú potrubia a korytá kanálov, na navrhovanie tvaru priehrad a hatí, ako aj na systémy vodných zdrojov slúžiacich na zásobovanie obytných sídel. V strojárstve sa využíva pri konštrukcii rôznych hydraulických strojov vrátane turbín hydroelektrární realizáciou prenosu výkonu, energie, sily či krútiaceho momentu od hnacieho stroja (čerpadla) k pracovnému stroju (piestovému alebo rotačnému). Tento prenos sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom špeciálneho ropného oleja, ale aj vody či inej, prostredie nepoškodzujúcej kvapaliny. K prvým hydraulickým dielam patria zavlažovacie kanály budované už vo 4. tisícročí pred n. l. v Mezopotámii. Pozoruhodné sú dodnes zachované akvadukty (jeden z nich ešte stále zásobuje Fontanu di Trevi v Ríme) vybudované Rimanmi. Za zakladateľa technickej hydrauliky je podľa niektorých prameňov pokladaný J. Bramah, ktorý si v roku 1795 dal patentovať hydraulický lis;

2. hovorové označenie hydraulických zariadení.