Kollár, Jozef

Kollár, Jozef, 8. 3. 1899 Banská Štiavnica – 21. 10. 1982 tamže — slovenský maliar. Počas gymnaziálnych štúdií v Košiciach sa začal výtvarne vzdelávať na maliarskej škole E. Halásza-Hradila. V rokoch 1920 – 21 študoval na akadémii v Mníchove, 1922 – 29 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti u profesora Júliusa Rudnaya (*1878, †1957), ktorý ho výrazne ovplyvnil. Počas štúdií bol účastníkom viacerých letných maliarskych kolónií (v Pécsi a Segedíne v Maďarsku, v Makove na Kysuciach). V roku 1929 sa vrátil do Banskej Štiavnice, 1931 usporiadal svoju prvú výstavu v Košiciach, na ktorej základe získal 8-mesačné štipendium do Talianska. Uskutočnil aj študijné cesty do Rakúska, Nemecka a Poľska, 1931 – 32 žil v Paríži. V rokoch 1932 – 35 participoval na putovných výstavách po Slovensku s J. Alexym, M. A. Bazovským, Z. Palugyayom a i. V rokoch 1934 – 36 aktívne pôsobil v maliarskej kolónii v Piešťanoch (iniciovanej J. Alexym), v tomto období dospel vo svojej tvorbe k monumentálnej syntéze (Topole za humnami; Považie, 1935). Po zániku kolónie sa v roku 1936 natrvalo usadil v Banskej Štiavnici. Je jedným zo zakladateľov slovenského moderného výtvarného umenia (najmä v krajinomaľbe). V tvorbe nadviazal na líniu, ktorá vychádzala z impresionizmu, spočiatku bol ovplyvnený aj luminizmom a plenérizmom. Základ Kollárovej tvorby spočíval v jeho hlbokom vzťahu k prírode, ako aj v maliarskom temperamente (razantný pastózny rukopis, rýchle údery štetca) a v cite pre farbu a tvar. Jeho dielo tvoria portréty, žánrové vidiecke výjavy, kytice, zátišia, výjavy z miestnych trhov a jarmokov (Trh v Štiavnici, 1933; Zimný trh v Banskej Štiavnici, 1936) i architektúra (Štiavnická ulička, 1942), dominantnou však je krajina, resp. príroda z okolia Banskej Štiavnice (Pohľad do Vyhnianskej doliny, 1951; Jeseň, 1960). V roku 1972 mu bol udelený titul národný umelec. Vzhľadom na jeho význam v regióne je podľa neho nazvaná galéria Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (Galéria Jozefa Kollára).