kozmická sonda

kozmická sonda, vesmírna sonda — automatická kozmická loď, ktorá po dosiahnutí druhej kozmickej rýchlosti (11,2 km/s) prekoná príťažlivosť Zeme a smeruje do okolitého vesmíru. Jej cieľom môže byť Mesiac (mesačná sonda; napr. Luna, Ranger, Surveyor), Slnko (slnečná sonda; SOHO, Ulysses, Parker Solar Probe, Solar Orbiter), mesiac niektorej planéty ( Huygens – mesiac Saturna Titan), pristátie na planéte slnečnej sústavy (planetárna sonda; Venera – planéta Venuša; Viking, Mars a Mars Express – planéta Mars; Galileo – planéta Jupiter) alebo obiehanie okolo nej (Cassini-Huygens, Cassiniho-Huygensova misia – planéta Saturn; Mariner – planéty Mars, Venuša a Merkúr; Mars Global Surveyor a indická sonda Mangalján – planéta Mars; Venera a Pioneer-Venus – planéta Venuša), prelet okolo kométy (kometárna sonda; Giotto a Vega – Halleyho kométa; Stardust – kométa Wild 2) alebo pristátie na jej povrchu ( Rosetta – kométa 67P/Čuriumov-Gerasimenko), oblet alebo obiehanie okolo asteroidu (asteroidálna sonda; americká sonda Dawn – asteroid Ceres; japonská sonda Hajabusa 2 – asteroid Itokawa), prelet okolo trpasličej planéty a jej mesiaca ( New Horizons – trpasličia planéta Pluto a jej mesiac Cháron) a pod.

Kozmické sondy, ktoré prelietavajú okolo vonkajších planét slnečnej sústavy (Urán, Neptún), sa často označujú ako medziplanetárne, tie, ktoré potom smerujú do otvoreného kozmického priestoru za hranice slnečnej sústavy, ako medzihviezdne (napr. Pioneer, Voyager, New Horizons). Viaceré sondy sú vyvíjané a vypúšťané ako séria sond (Luna, Mars) a ich označenie sa často vzťahuje aj na ich misiu (program). Kozmická sonda počas letu skúma kozmický priestor, v ktorom sa pohybuje, a fotografuje aj blízke objekty slnečnej sústavy. Po prílete k cieľovému telesu v závislosti od úloh misie sonda okolo neho obieha a skúma jeho vlastnosti, pričom buď celá, alebo jej pristávací modul pristane s časťou vedeckej aparatúry na povrchu a priamo ho skúma, prípadne odoberie z povrchu materiál a dopraví ho na Zem. Kozmická sonda nesúca prístroje na pozorovanie kozmických objektov (veľké optické, infračervené, röntgenové a i. ďalekohľady) sa označuje ako kozmické observatórium. Viaceré kozmické sondy využívajú na dosiahnutie cieľa prelet okolo planét, ktorých gravitačná sila môže zmeniť ich trajektóriu alebo rýchlosť (napr. Mariner 10, Pioneer 11, Ulysses). Ak kozmická sonda začne obiehať okolo nejakého kozmického telesa, stáva sa jeho umelou družicou.