kola
kola [afr. jazyky], Cola —
1. rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité, v starších botanických systémoch čeľaď lajnovcovité. Vždyzelené nízke až stredne vysoké stromy pochádzajúce z tropických oblastí Afriky. Majú lesklé striedavé, do 30 cm dlhé kopijovité alebo vajcovitokopijovité kožovité listy a obojpohlavné, zvyčajne svetložlté kvety s piatimi korunnými lupienkami vyrastajúce na mladých konárikoch (ramiflória) vo viackvetých zhlukoch, plod päťcípa hviezdicovitá, 10 – 12 cm dlhá tobolka s viacerými (3 – 15) nepravidelne hranatými bielymi, ružovými alebo červenými semenami. Semená (tzv. kolové oriešky) obsahujú glykozid kolanín, alkaloidy kofeín a teobromín, ale aj škrob, preto sú obľúbenou potravou domorodcov. Majú povzbudzujúce účinky (čerstvé semená sa v západnej Afrike žujú ako povzbudzujúci prostriedok pri práci i pri rôznych náboženských obradoch). Používajú sa v potravinárstve (napr. výťažok ako prísada do osviežujúcich nápojov) a na výrobu liečiv. Patrí sem okolo 125 druhov, pre semená sa plantážnicky pestujú najmä 7 – 10 m vysoká kola končistá (Cola acuminata) pochádzajúca z dažďových lesov tiahnucich sa od Gabonu až po juh Nigérie a 10 – 18 m vysoká kola lesklá (Cola nitida) pochádzajúca z lesných oblastí západnej Afriky od Nigérie až po Sierru Leone;
2. hovorový názov sýteného nealkoholického nápoja hnedej farby s obsahom kofeínu, → kokakola.