Imeľ
Imeľ, Imely — obec v okrese Komárno v Nitrianskom kraji na Podunajskej rovine medzi Váhom a Žitavou, 121 m n. m.; 1 982 obyvateľov, 58,5 % slovenskej, 39,5 % maďarskej národnosti (2021). Na riečnych usadeninách vznikol rovinný reliéf s piesočnatými dunami. Územie je odlesnené, na dunách sú lesíky.
Obec je písomne doložená v roku 1312 ako Hemew, Homew, 1404 Emo, 1438 Imee, v rokoch 1773, 1786 Imöl, v roku 1808 Imöl, Imel, v rokoch 1863 – 1913 Imely, v roku 1920 Imel, v rokoch 1927 – 38 Imeľ, Imely, 1938 – 45 Imely, 1945 – 48 Imeľ, Imely, v roku 1948 Imeľ.
Patrila Ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1561 ju zničili Turci, koncom 17. stor. bola nanovo osídlená. V rokoch 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou dreveného náradia, tkáčstvom a košikárstvom.
Archeologické nálezy: nálezy z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, želiezovská skupina), z eneolitu (badenská kultúra), z bronzovej doby (maďarovská a čačianska kultúra), z laténskej a rímskej doby i z obdobia raného a vrcholného stredoveku (10. – 12. stor.). Ojedinelý nález bronzovej dýky s vejárovito ukončenou rukoväťou z mladšej bronzovej doby je jedným z troch známych exemplárov na Slovensku. Pozoruhodné sú jazdecké staromaďarské hroby s výbavou (železné strmene, zubadlá a hroty šípov) z 10. stor. z viacerých polôh v katastri obce.
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1799 – 1800, upravovaný v 19. – 20. stor.), neoklasicistický reformovaný kostol (1888).