väzba

väzba — spôsob previazania nití v textíliách, ktorým sa určuje ich vnútorná štruktúra, a tým aj ich vzhľad a vlastnosti.

Väzba tkanín

Spôsob, ktorým sa pri výrobe tkanín podľa určitých pravidiel preväzuje (kríži) osnova s útkom. Väzba má veľký vplyv na vzhľad, hustotu i na pevnosť tkaniny, a teda aj na jej využitie. Miesto, kde sa kríži osnovná niť s útkovou, sa označuje ako väzbový bod. Ak leží osnovná niť nad útkovou niťou, ide o osnovný väzbový bod, ak pod útkovou niťou, ide o útkový väzbový bod. Podľa toho, ktoré väzbové body v tkanine prevládajú, sa väzby označujú ako osnovné alebo ako útkové. Ak je na obidvoch stranách tkaniny rovnaké množstvo osnovných aj útkových väzbových bodov, ide o obojlícnu väzbu.

Väzby sa zakresľujú na vzornicový (štvorčekový) papier, pričom každý štvorček predstavuje jeden väzbový bod (kríženie osnovnej a útkovej nite). Osnovné väzbové body sú vyfarbené (v striedaní väzby načierno a v rozkreslení striedania väzby načerveno). Rozoznávajú sa tri základné väzby na zhotovovanie tkanín, a to – plátnová väzba, keprová väzba a atlasová väzba, ako aj väzby od nich odvodené, ďalej zmiešané väzby a špeciálne väzby (dvojplyšové väzby, väzby útkových zamatov, perlinková väzba, žakárová väzba). Odvodená väzba vzniká zväčšením počtu nití alebo väzbových bodov v stredaní základnej väzby, prípadne aj zvýšením počtu len osnovných alebo len útkových nití. Na tkaninách sa tak dosahujú rôzne vzory a ozdoby. Zmiešané (zložené, komponované) väzby vznikajú kombináciou základných aj odvodených väzieb, čo znamená, že v striedaní majú určitú časť väzbových bodov z viacerých väzieb alebo je v nich spojených viacero striedaní. K zmiešaným väzbám patria krepová väzba, štruková väzba a vaflová väzba. Väzby môžu byť aj viacosnovné a viacútkové. Väzbami sa môžu v určitých miestach (bodoch) spájať aj viaceré vrstvy tkanín nad sebou, čím vzniknú dvojité tkaniny alebo aj viacnásobné tkaniny.

Väzba pletenín

Spôsob, ktorým sa pri výrobe pletenín preväzujú nite podľa určitých pravidiel do stĺpikov a riadkov. Nite sa pri pletení preväzujú tak, že sa prevliekajú cez slučky a väzba pleteniny vzniká postupne po riadkoch. Základným prvkom pletiarskej väzby je očko, pomocnými väzbovými prvkami sú slučky (chytová, podložená), ktoré slúžia na ovplyvňovanie vlastností pletenín alebo na vytváranie vzorov. Kombináciou väzbových prvkov môže vzniknúť veľké množstvo rôznych druhov väzby pletenín s rôznym vzhľadom a vlastnosťami. Podľa väzby sa rozlišujú záťažné (sú vytvárané z jednej nite aj pletené ručne na ihliciach; dajú sa vypárať) a osnovné (pletú sa z vopred pripravených osnov, každé očko v riadku pleteniny je tvorené samostatnou niťou; vyrábajú sa len strojovo; nedajú sa jednoducho vypárať) pleteniny. Pri záťažnom pletení sa jednotlivé očká v riadku tvoria postupne, pri osnovnom pletení súčasne.

Lícna strana očka sa označuje ako lícne očko, rubová strana ako rubové očko. Záťažné väzby sa podľa orientácie a usporiadania očiek delia na jednolícne, obojlícne, obojrubové a interlokové (vznikajú prestúpením dvoch obojlícnych väzieb). Osnovné väzby môžu byť jednolícne a obojlícne, môžu byť z jednej osnovy, ale aj viacosnovné (napr. dištančné pleteniny sú tvorené až ôsmimi rôznymi osnovami).

Podobne ako pri tkaninách sa základný väzbový motív označuje ako striedanie. Väzbový bod pleteniny je miesto prekríženia rôznych očiek. Vzhľadom na rôznorodosť väzieb v pleteninách ich zápis nie je jednotný, pri jednotlivých druhoch väzieb sa líši. Najjednoduchšia väzba v každej väzbovej skupine sa označuje ako základná (príp. hladká) – je tvorená iba očkami a má minimálne striedanie, zložitejšie väzby sa označujú ako vzorované vytvárajúce vzory alebo odvodené od základných väzieb.

K základným osnovným väzbám patria retiazková väzba (retiazka), trikotová väzba (trikot) a atlasová väzba (atlas), k odvodeným (vzorovaným) osnovným väzbám napr. súknová väzba (súkno), saténová väzba (satén), keprová väzba , filet, ananás a dvojité väzby.

Pri záťažnom pletení existuje veľa možností na vytváranie rôznych väzbových vzorov (vzorovaných väzieb). Okrem rôznych kombinácií očiek a slučiek sa používajú aj ďalšie vzorovacie prvky, a to zámena nití (pri použití rôznofarebných nití je možné vytvoriť priečne pásy), zmena dĺžky nití v očku (vytvorí sa veľké očko; ak sa použije na všetkých očkách v riadku, väzba sa nazýva dlhý riadok), premiestnenie očka (môžu sa vytvárať napr. petinetové vzory, ktoré sú charakteristické otvormi), vyradenie pletacej ihly z činnosti (ihla vôbec nezachytáva niť; vzniká tak napr. ažúr alebo plisé), obmedzenie činnosti ihly (na ihle sa nevytvorí očko, ale iba chytová slučka; vzniká tak napr. chytová väzba, keprová väzba, krepová väzba, lisovaná väzba, štruková väzba alebo nopová väzba), prerušenie činnosti ihly alebo ihiel (nevytvorí sa očko, ale iba podložená slučka; používa sa pri pletení farebných vzorov; vzniká tak napr. väzba Milano rib, keprová väzba alebo priečne vlny) alebo použitie doplnkových nití (nite sa v priebehu pletenia vkladajú do väzby základnej pleteniny; vznikajú tak napr. výplnkové väzby).