Roš ha-šana
Roš ha-šana — židovský novoročný sviatok (v preklade Hlava roka). Podľa tradície sa tento deň považuje za výročie stvorenia sveta.
Zmienky o sviatku sa objavujú už v biblickom texte, kde sa spomína ako začiatok roka oslavovaný siedmy deň prvého mesiaca (Lv 23, 24; Nu 29, 1). Podľa židovského kalendára začiatok roka pripadá na jeseň, na mesiac tišri, podobne ako v prípade starovekých semitských národov, ktoré za začiatok nového roka považovali obdobie žatvy.
Pôvodne sa Roš ha-šana slávil jeden deň, ale z dôvodu ťažkostí stanovenia začiatku sviatku sa oslavuje dva dni. Podľa charakteristického trúbenia na roh (hebr. šofar) počas synagógovej liturgie sa taktiež označuje za Pamiatku trúbenia (hebr. Zichron tru’a) alebo Deň trúbenia (hebr. Jom tru’a), v neskoršej tradícii za Deň súdu (hebr. Jom ha-din). Trúbenie na roh sa spomína už v biblickom texte (Lv 23, 24); podľa niektorých interpretácií pripisovaných židovskému učencovi Sa’adjovi Gaonovi je tento rituál znamením úcty k Hospodinovi, pripomienkou prijatia Tóry za zvuku šofaru na hore Sinaj a začiatkom desaťdňového obdobia pokánia (hebr. ’asara jamim nora’im), ktoré vrcholí sviatkom Jom Kipur (→ Deň zmierenia). Podľa talmudskej tradície počas týchto dní Hospodin rozhoduje o osude každého človeka: úplne spravodliví sú zapísaní do Knihy života (hebr. Sefer ha-chajim), úplne zlí do Knihy smrti (hebr. Sefer ha-mavet), osud ostatných ostáva otvorený, až kým na Deň zmierenia nie je vynesený konečný rozsudok.
Medzi tradície patrí aj namáčanie chleba do medu a kúskov jabĺk pri slávnostnom jedle, čo symbolizuje nádej, že nasledujúci rok bude "sladký". Vzhľadom na kajúcny charakter sviatku sa neželá zvyčajné prianie „radostný sviatok“ (hebr. Chag sameach), ale tradičné prianie „dobrý a sladký rok"“(hebr. Šana tova u-metuka). Tradičným rituálom je obrad tašlich (v preklade odhodíš), ktorý sa vykonáva na prvé popoludnie v blízkosti vodného toku a pri ktorom sa počas recitácie kajúcnych veršov a prosieb za odpustenie hriechov (napr. Mich 7, 18-20) vyhadzujú z vrecák kúsky chleba ako symbol „odhodenia“ hriechov. Synagóga i veriaci bývajú počas sviatku zaodetí do bielych farieb.