Negidali

Text hesla

Negidali, zastarano Nejdali, Nejdalci, Negedanci, Eklembeji, vlastným menom Elkan Bejenin, Elekem Beje — tunguzská národnosť žijúca vo východnej časti Sibíri na dolných tokoch riek Amguň a Amur (pokladajú sa za autochtónne obyvateľstvo oblasti) v Chabarovskom kraji Ruskej federácie; vyše 500 (2010). Jedna z pôvodných málopočetných národností Severu, Sibíri a Ďalekého východu Ruskej federácie.

Etnogenéza Negidalov je spätá s usadením sa časti Evenkov na dolných tokoch riek Amguň a Amur v 15. – 16. stor., kde sa zmiešali s Nanajcami, Nivchmi a Ulčmi. Delia sa na dve etnografické skupiny: horských alebo amgunských (kočovných) a nížinných alebo amurských (usadlých), ktoré sa líšia i spôsobom obživy (lov a kočovný chov sobov, rybolov a chov saňových psov). Z remesiel vynikajú výrobky z dreva, kostí, kovu, zo sobích parohov, z kožušín, rybích koží, brezovej kôry a výšivky farebnými niťami a korálkami.

Prvé zmienky o Negidaloch pochádzajú z druhej polovice 17. stor., k Rusku bolo ich sídelné územie pripojené až v polovici 19. stor. Pôvodné náboženstvo bolo animistické (spojené s kultom ducha vládcu tajgy Sinkenom, ako aj kultom ducha vládcu vôd Tamunom a uctievaním zvierat, najmä medveďa a tigra, s ktorých ulovením boli spojené významné obrady), v polovici 19. stor. prijali pravoslávie.

Jazyk Negidalov (neǧida hesenin) má dva dialekty a patrí do tunguzskej skupiny mandžusko–tunguzskej vetvy altajskej jazykovej rodiny (→ tunguzské jazyky). Je veľmi blízky evenkovčine. Zapisuje sa cyrilikou. Väčšina Negidalov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú i ruštinu, ktorá prevláda.

Text hesla

Negidali, zastarano Nejdali, Nejdalci, Negedanci, Eklembeji, vlastným menom Elkan Bejenin, Elekem Beje — tunguzská národnosť žijúca vo východnej časti Sibíri na dolných tokoch riek Amguň a Amur (pokladajú sa za autochtónne obyvateľstvo oblasti) v Chabarovskom kraji Ruskej federácie; vyše 500 (2010). Jedna z pôvodných málopočetných národností Severu, Sibíri a Ďalekého východu Ruskej federácie.

Etnogenéza Negidalov je spätá s usadením sa časti Evenkov na dolných tokoch riek Amguň a Amur v 15. – 16. stor., kde sa zmiešali s Nanajcami, Nivchmi a Ulčmi. Delia sa na dve etnografické skupiny: horských alebo amgunských (kočovných) a nížinných alebo amurských (usadlých), ktoré sa líšia i spôsobom obživy (lov a kočovný chov sobov, rybolov a chov saňových psov). Z remesiel vynikajú výrobky z dreva, kostí, kovu, zo sobích parohov, z kožušín, rybích koží, brezovej kôry a výšivky farebnými niťami a korálkami.

Prvé zmienky o Negidaloch pochádzajú z druhej polovice 17. stor., k Rusku bolo ich sídelné územie pripojené až v polovici 19. stor. Pôvodné náboženstvo bolo animistické (spojené s kultom ducha vládcu tajgy Sinkenom, ako aj kultom ducha vládcu vôd Tamunom a uctievaním zvierat, najmä medveďa a tigra, s ktorých ulovením boli spojené významné obrady), v polovici 19. stor. prijali pravoslávie.

Jazyk Negidalov (neǧida hesenin) má dva dialekty a patrí do tunguzskej skupiny mandžusko–tunguzskej vetvy altajskej jazykovej rodiny (→ tunguzské jazyky). Je veľmi blízky evenkovčine. Zapisuje sa cyrilikou. Väčšina Negidalov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú i ruštinu, ktorá prevláda.

Zverejnené 2. decembra 2021.

Pivoda, O. Negidali [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/negidali