krajnica

krajnica —

1. okrajová časť cestnej komunikácie lemujúca vozovku, slúžiaca na dočasné odstavenie vozidla, pomalú dopravu alebo na premávku cyklistov a pohyb chodcov. Tvorí postrannú oporu konštrukcie vozovky a jej šírka je daná kategóriou cesty, prípadne osobitnými nárokmi. Krajnicu vymedzuje vzdialenosť od vnútornej hrany priľahlého vodiaceho prúžka lemujúceho jazdné pruhy po smerový stĺpik, po záchytné bezpečnostné zariadenie (napr. zvodidlo) alebo po inú pevnú prekážku v korune cestnej komunikácie (v mestách aj chodník), prípadne po hranu koruny cesty (povrchovej časti pozemnej komunikácie). Môže byť v plnej šírke spevnená alebo nespevnená, spravidla sa však skladá zo spevnenej časti, ktorá siaha od vnútornej hrany priľahlého vodiaceho prúžka lemujúceho jazdné pruhy po hranu spevnenej časti cesty, a z nespevnenej časti, ktorá siaha od hrany spevnenej krajnice po smerový stĺpik, zvodidlo ap., pričom sa spevňuje časť krajnice pri vozovke a jej podklad sa zhotovuje súčasne s podkladom vozovky. V niektorých prípadoch môže byť vonkajšia časť krajnice upravená ako rigol, t. j. plytký žliabok na odvádzanie vody z jazdného pruhu. Na úkor spevnenej krajnice sa niekedy buduje prídavný pruh pre pomalé vozidlá. Namiesto nespevnenej krajnice sa na mostoch robí zvýšený odrazový pruh. Pri dlhších mostoch môže byť šírka mosta medzi zábradliami zmenšená, pričom zúžené nie sú jazdné pruhy, ale iba krajnice;

2. druh doskového reziva, ktoré má jednu stenu oblú alebo len čiastočne opracovanú pílou. Používa sa pri stavebných a konštrukčných prácach.