Krajinská Séčéniho knižnica

Text hesla

Krajinská Séčéniho knižnica, maď. Országos Széchényi Könyvtár — maďarská národná knižnica so sídlom v Budapešti. Založená Františkom Séčénim (Ferencz Széchényi; → Séčéniovci), ktorý darovacou listinou z 25. novembra 1802 venoval národu svoju súkromnú zbierku pozostávajúcu z hungarikálnych kníh (→ hungarikum) a predmetov. V roku 1803 bola knižnica sprístupnená verejnosti. Pôvodná Séčéniho zbierka, ktorá obsahovala viac ako 1 200 rukopisov, 13-tisíc zväzkov tlačených kníh, stovky máp, rytín, erbových vyobrazení a pod., neustále vďaka neskorším národným zbierkam, príspevkom a darom narastala a v roku 1808 sa stala súčasťou novozaloženého Maďarského národného múzea. V roku 1949 sa knižnica stala samostatnou inštitúciou pod súčasným názvom, od roku 1986 sídli v komplexe Budínskeho hradu.

Fond knižnice v súčasnosti obsahuje takmer 10 miliónov knižničných jednotiek. Okrem základného fondu, ktorý je zameraný na hungarikálnu produkciu (tlačenú i elektronickú) a jeho prírastky prebiehajú formou povinného výtlačku, kúpou a darmi, patrí k najdôležitejším tzv. špeciálny fond uchovávajúci zbierku kódexov a rukopisov (najvzácnejších je 37 tzv. korvínok, iluminovaných rukopisov z Knižnice Mateja Korvína), významné sú aj zbierky inkunábul (napr. jeden z exemplárov prvej tlačenej knihy v Uhorsku Chronica Hungarorum z roku 1473) a starých hungarikálnych tlačí, ako aj tlačí zo 16. stor., ďalej uchováva fondy periodík, mikrofilmov, máp, plagátov a i. V knižnici sa nachádza aj väčšina kódexov a veľké množstvo knižných pamiatok slovenskej proveniencie.

Text hesla

Krajinská Séčéniho knižnica, maď. Országos Széchényi Könyvtár — maďarská národná knižnica so sídlom v Budapešti. Založená Františkom Séčénim (Ferencz Széchényi; → Séčéniovci), ktorý darovacou listinou z 25. novembra 1802 venoval národu svoju súkromnú zbierku pozostávajúcu z hungarikálnych kníh (→ hungarikum) a predmetov. V roku 1803 bola knižnica sprístupnená verejnosti. Pôvodná Séčéniho zbierka, ktorá obsahovala viac ako 1 200 rukopisov, 13-tisíc zväzkov tlačených kníh, stovky máp, rytín, erbových vyobrazení a pod., neustále vďaka neskorším národným zbierkam, príspevkom a darom narastala a v roku 1808 sa stala súčasťou novozaloženého Maďarského národného múzea. V roku 1949 sa knižnica stala samostatnou inštitúciou pod súčasným názvom, od roku 1986 sídli v komplexe Budínskeho hradu.

Fond knižnice v súčasnosti obsahuje takmer 10 miliónov knižničných jednotiek. Okrem základného fondu, ktorý je zameraný na hungarikálnu produkciu (tlačenú i elektronickú) a jeho prírastky prebiehajú formou povinného výtlačku, kúpou a darmi, patrí k najdôležitejším tzv. špeciálny fond uchovávajúci zbierku kódexov a rukopisov (najvzácnejších je 37 tzv. korvínok, iluminovaných rukopisov z Knižnice Mateja Korvína), významné sú aj zbierky inkunábul (napr. jeden z exemplárov prvej tlačenej knihy v Uhorsku Chronica Hungarorum z roku 1473) a starých hungarikálnych tlačí, ako aj tlačí zo 16. stor., ďalej uchováva fondy periodík, mikrofilmov, máp, plagátov a i. V knižnici sa nachádza aj väčšina kódexov a veľké množstvo knižných pamiatok slovenskej proveniencie.

Zverejnené 25. februára 2022.

Krajinská Séčéniho knižnica [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/krajinska-seceniho-kniznica