krajinnoekologické plánovanie

Text hesla

krajinnoekologické plánovanie, aj krajinné plánovanie, environmentálne plánovanie, ekologické plánovanie krajiny — súbor metodických postupov zameraných na ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu územia s minimalizáciou faktorov stresu a so zachovaním rozmanitosti foriem a podmienok života. Vychádza z princípov trvalo udržateľného rozvoja. Jeho výsledkom je návrh ekologicky optimálnej priestorovej organizácie a využívania krajiny i návrh opatrení na zabezpečenie ekologicky optimálneho spôsobu fungovania aktivít v krajine v súlade s krajinnoekologickými podmienkami územia (→ krajinnoekologický plán).

V krajinnoekologickom plánovaní sa používa viacero metodík, jednou z nich je metodika LANDEP (skratkové slovo z angl. LANDscape-Ecological Planning, Krajinnoekologické plánovanie), ktorá vznikla na prelome 70. a 80. rokov 20. stor. v Ústave krajinnej ekológie SAV (hlavní autori Milan Ružička a Ladislav Miklós). Predstavuje systematicky usporiadaný účelový komplex aplikovaných krajinnoekologických metód a metodík, ktorých základnými cieľmi sú návrh ekologicky optimálnej priestorovej organizácie krajiny (územia), návrh využívania a ochrany krajiny, ako aj návrh opatrení na zabezpečenie fungovania krajinnoekologických vzťahov a procesov. Jej hlavnými krokmi sú: krajinnoekologická analýza, pri ktorej sa získavajú a triedia základné informácie o vlastnostiach krajiny; krajinnoekologická syntéza, ktorá predstavuje tvorbu, klasifikáciu a charakterizáciu priestorových areálov – krajinnoekologických komplexov s približne rovnakými sledovanými vlastnosťami, a vytváranie typov krajinnoekologických komplexov; krajinnoekologická interpretácia, pri ktorej sa prehodnocovaním vzájomných vzťahov analytických a syntetických ukazovateľov stanovujú funkčné (účelové, úžitkové) vlastnosti krajiny; krajinnoekologická evalvácia, pri ktorej sa stanovuje vhodnosť využívania daného územia na určitý spoločenský účel (činnosť) z najrôznejších hľadísk, pričom sa zohľadňujú environmentálne limity; krajinnoekologická propozícia, ktorá je výslednou fázou krajinnoekologického plánovania a predstavuje návrh ekologicky optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v podobe krajinnoekologického plánu. Metodika LANDEP sa stala medzinárodne uznávanou metodikou, napr. bola zaradená do akčného plánu Agenda 21 prijatého v roku 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji ako jedna z odporúčaných podkladových metodík na integrovaný prístup k manažmentu prírodných zdrojov a krajiny (kapitola 10 Agendy 21). Jej teoretické základy boli ďalej rozpracované a doplnené o metodiky ekologickej únosnosti využívania krajiny, o hodnotenie kolízií záujmov v krajine, o územný systém ekologickej stability a územný systém stresových faktorov.

Krajinnoekologické plánovanie predstavuje základný nástroj starostlivosti o životné prostredie, ktorý slúži na zosúlaďovanie činností v krajine s osobitným zreteľom na starostlivosť o krajinu, jej ekologickú stabilitu, šetrné využívanie prírodných zdrojov, zachovanie kultúrneho, prírodného a historického dedičstva i na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. Metodické postupy a nástroje krajinnoekologického plánovania sa využívajú pri spracovaní územných plánov obcí a regiónov (na Slovensku podľa zákona č. 50 z 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov), pri príprave projektov pozemkových úprav, lesných hospodárskych plánov, plánov manažmentu povodí, programov starostlivosti o chránené časti prírody a pod.

Zverejnené 23. októbra 2023.

Krajinnoekologické plánovanie [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-26 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/krajinnoekologicke-planovanie