krajanská tlač

krajanská tlač — periodická tlač vydávaná príslušníkmi určitej etnickej menšiny žijúcej v diaspóre (vytvorenej historicky, geopoliticky a jazykovo v dôsledku vysťahovalectva, emigrácie, ekonomickej migrácie, presídľovania, sťahovania sa a i.) v enkláve v zahraničí, ktorí si zachovávajú vzťah k materskej krajine. Úlohou krajanskej tlače je šíriť informácie, rozvíjať materinský jazyk a vzdelanosť a zachovávať národné povedomie i kultúrnu identitu.

Slovenskú krajanskú tlač predstavujú periodiká vydávané Slovákmi v zahraničí, najmä autochtónnymi slovenskými menšinami žijúcimi v štátnych útvaroch na území bývalého Uhorska (→ Dolná zem), t. j. v štátoch bývalej Juhoslávie (najmä v Srbsku a Chorvátsku), v Maďarsku a Rumunsku, ako aj vysťahovalcami, emigrantmi a ich potomkami žijúcimi v slovenských komunitách v krajinách strednej a západnej Európy (v Česku, Poľsku, Rakúsku, vo Francúzsku, Švajčiarsku, Švédsku) i zámoria (v USA, Kanade, Austrálii a i.). Poslaním krajanských periodík (s rozmanitým zameraním – univerzálne, spolkové, fraternalistické, náboženské, kultúrno-spoločenské, mládežnícke a i.) je nielen informovať, ale aj povzbudzovať Slovákov a slovenské komunity žijúce v zahraničí identifikovať sa s vlastným etnikom, kultúrou a jazykom.

Začiatky vydávania krajanskej tlače sú spojené s krajanmi žijúcimi na Dolnej zemi v dnešnom Srbsku, kde vo Vojvodine (dnes autonómna oblasť v Srbsku) v Novom Sade začali 1864 vychádzať mesačníky Slávik (pre menšie deti) a Zornička (pre mládež), ktoré vydával J. Podhradský. Ďalšími boli v Báčskom Petrovci (srb. Bački Petrovac) rukopisný časopis evanjelických učiteľov Priateľ školy (1871 – 72), ktorý pripravoval Karol Miroslav Lehotský (*1846, †1915), a v Aradáči (srb. Aradac) časopis Slovo života (1881 – 82), ktorý založil a redigoval L. B. Abafi. V roku 1902 vznikol v Novom Sade politicko-spoločenský mesačník Slovákov na Dolnej zemi Dolnozemský Slovák (1918 – 20 dvojtýždenník, vychádzal do januára 1920), ktorý založili Miloš Krno (*1869, †1917) a Ľ. Mičátek. V roku 1919 bola v Báčskom Petrovci otvorená tlačiareň (jej prvou tlačovinou bol slovenský časopis Zora) a v januári 1920 nakladateľský spolok (zakladateľ J. Čajak st.; v činnosti do septembra 1922), čo prispelo k rozvoju (knižných i časopiseckých) vydavateľských aktivít dolnozemských Slovákov. Vo februári 1920 tam začal vychádzať spoločensko-politický týždenník Národná jednota (do 1941; prvý redaktor J. Čajak st.), ktorý nadviazal na Dolnozemského Slováka, a od 1944 informačno-politický týždenník Hlas ľudu, ktorý od 1967 vychádza v Novom Sade a má pravidelné prílohy (Poľnohospodárske rozhľady – orientované na poľnohospodárov a vidiek, Obzory – zamerané na kultúru, vedu, umenie a literatúru, a Mozaika – obsahuje zaujímavosti). V rokoch 1923 – 25 vychádzal v Báčskom Petrovci časopis Svit, ktorý vydával Spolok československých akademikov v Kráľovstve SHS, a 1925 – 27 v Starej Pazove detský časopis Zornička, ktorý vydával učiteľ Ferdinand (Ferdo) Klátik (*1895, †1944). Z náboženskej tlače v Srbsku patria k najvýznamnejším časopis Nádej, ktorý 1921 – 41 v Kysáči vydával evanjelický kňaz Pavel Turčan (*1892, †1965), a mesačník Evanjelický hlásnik (Časopis evanjelickej a. v. cirkvi v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov) vydávaný od 1926 (redaktor Ladislav Zgúth, *1889, †1972; vychádzal do 1941, obnovený 1965), v súčasnosti ústredný časopis Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. V roku 1933 vznikol časopis pre literatúru a kultúru Náš život (prvý redaktor J. Čajak st.), ktorého pokračovateľom je od 1949 časopis Nový život. V minulosti vychádzalo v Srbsku viacero ďalších časopisov rôzneho zamerania, napr. humoristické časopisy Frčka a Hévis a divadelný časopis Igric (v 90. rokoch 20. stor.). V súčasnosti vychádzajú detský časopis Zornička (založený 1939 pod názvom Naše slniečko, neskôr pod viacerými názvami, od 1990 súčasný názov), ktorý slúži aj ako učebná pomôcka pri vyučovaní slovenského jazyka, mládežnícky spoločensko-zábavný mesačník Vzlet (od 1970 v Novom Sade), rodinný magazín – mesačník Rovina (od 1994 v Báčskom Petrovci; v súčasnosti ako dvojčíslo), literárny občasník Aurora (v Starej Pazove) a i., ako aj viaceré lokálne periodiká (v Báčskom Petrovci Petrovské noviny, od 2002, v Kysáči Kysáčske noviny, od 1991, a i.). V auguste 2007 bolo v Báčskom Petrovci založené Slovenské vydavateľské centrum, ktorého činnosť je zameraná najmä na vydávanie slovenských knižných titulov a časopisov (v súčasnosti vydáva periodiká Zornička, Nový život, Rovina, ako aj Národný kalendár).

Slováci v Chorvátsku nemali svoj osobitný časopis, väčšinou odoberali časopis vojvodinských Slovákov Hlas ľudu. V roku 1949 tam bol založený časopis Čechov a Slovákov Jednota, ktorý však slovenské príspevky uverejňoval len sporadicky. V roku 1992 vznikol časopis Prameň – kultúrno-spoločenský časopis Slovákov v Chorvátsku, ktorý spočiatku vychádzal s pomocou Matice slovenskej v Martine, v súčasnosti ho vydáva Zväz Slovákov v Osijeku.

V Rumunsku bol najstarším krajanským časopisom Slovenský týždenník – nepolitický časopis Slovákov v Rumunsku, ktorý 1929 – 32 vydával (ako nedeľník) Ján Kmeť (*1902, †1936) v Nadlaku. Na jeho tradíciu 1936 – 41 nadviazal nepravidelne vydávaný časopis Naše snahy (neskôr s podtitulom Časopis Slovákov a Čechov v Rumunsku), ktorý bol 1990 obnovený ako mesačník (redaktor O. Štefanko) a patrí k najznámejším časopisom českej a slovenskej menšiny v Rumunsku; od 2004 štvrťročne vychádza aj literárno-kultúrna príloha Naše snahy plus. V roku 1996 bol v Nadlaku obnovený mesačník Dolnozemský Slovák ako časopis Slovákov v bývalej Juhoslávii, Maďarsku a Rumunsku (dnes časopis Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku), v súčasnosti vychádza štyrikrát ročne.

V Maďarsku vychádza od 1957 slovenský týždenník Ľudové noviny, ktorý má v súčasnosti aj webovú verziu. V minulosti tam vychádzali, resp. ojedinele stále vychádzajú rôzne špecializované periodiká, napr. Cesta, pravda a život (nábožensko-kultúrne zameranie), i viacero lokálnych periodík (Čabän, Pilíšan/Szentkereszti hírmondó, Komlóšsky mesačník). Známy je aj mesačník Budapeštiansky Slovák (od 1996) informujúci o aktivitách slovenskej menšiny v Budapešti a okolí. Špecifickým periodikom je metodický časopis Slovenčinár (vydávaný od 1991, nevychádzal 1995 – 2001) slúžiaci na potreby výučby slovenského jazyka v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku.

V Poľsku vychádza od 1958 krajanský časopis Život, ktorý od 1990 vydáva Ústredný výbor Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku (pôvodne sídlil vo Varšave, od 1993 sídli v Krakove).

V Česku od 1993 vydáva Obec Slovákov v ČR časopis slovenskej menšiny Korene (pôvodne Džavot), od ktorého sa 1997 oddelil časopis Slovenské dotyky – magazín Slovákov v ČR vydávaný Slovensko-českým klubom. Od 2004 vychádza (ako občasník) i literárna revue Zrkadlenie.

Vo Francúzsku vychádza od 1956 misijný časopis Život – La Vie (Časopis Slovenskej katolíckej misie vo Francúzsku. Bulletin de la Mission catholique slovaque en France; v nepravidelných intervaloch 2- až 4-krát ročne), ktorý patrí k najstarším misijným a krajanským periodikám v západnej Európe. Od 2014 tamojšia Slovenská katolícka misia vydáva aj vlastný kalendár zvyčajne tematicky zameraný na slovenské reálie.

V Rakúsku od 1985 vydáva Rakúsko-slovenský kultúrny spolok (Österreichisch-Slowakischer Kulturverein) vo Viedni krajanský časopis Pohľady – Ansichten.

Vo Švédsku od 1996 publikuje Švédsko-slovenský spolok (Svensk-Slovakiska förening) so sídlom v Štokholme plnofarebný mesačník, resp. štvrťročník, Svensk Slovak Info, ktorého zakladateľom a šéfredaktorom je Dušan Daučík (*1944).

Vo Švajčiarsku vychádzali 1968 – 2019 Slovenské zvesti (Slowakische Nachrichten. Notices Slovaques. Notizie Slovacche), ktoré boli orgánom Zruženia Slovákov vo Švajčiarsku (Association des Slovaques en Suisse; Associazione degli Slovacchi in Svizzera; Vereinigung der Slowaken in der Schweiz; zaniklo 2019).

V USA vychádza krajanská tlač od 1885; → americkoslovenská tlač.

V Kanade patrilo k prvým slovenským periodikám Slovenské slovo – Slovak Word, ktoré 1910 – 11 a 1940 vychádzalo v Blairmore (provincia Alberta), v 30. rokoch 20. stor. vychádzali Ľudové noviny, Hlas národa (1932 – 34), týždenník Kanadské noviny (od 1933 pod názvom Slovák v Kanade) a i. K najvýznamnejším krajanským periodikám v Kanade patrí Kanadský Slovák, tlačový orgán Kanadskej slovenskej ligy, ktorý vychádza od 1942 v Toronte. V roku 1970 bol v New Yorku založený časopis Bulletin, ktorý vydával Svetový kongres Slovákov (v období od 1971 do 90. rokov 20. stor. vychádzal v Toronte) a ktorý informoval o oficiálnych dokumentoch kongresu i o jeho činnosti a obsahoval aj pravidelné rubriky a autorské články. K známym časopisom patril aj štvrťročník Slovenský Montreal vydávaný od 1990 dobročinnou organizáciou La Maison slovaque – Slovenský dom v Montreale. Dočasne vychádzali napr. Slovak World News, Slovak Heritage Live, Slovenský kuriér, Naše Slovensko, Newswire a Obežník. V roku 2007 založil Jozef Starosta (*1945) vo Vancouveri časopis Slovo z Britskej Kolumbie.

V Austrálii vychádzal (nepravidelne, niekoľkokrát ročne) 1950 – 2012 časopis Slovenský štít, ktorý sa zameriaval na politicko-kultúrne, spoločenské, národné a náboženské dianie na Slovensku a v Austrálii. Ďalšími boli časopisy Život – Náboženský mesačník pre slovenských katolíkov v Austrálii (vydávaný 1952), Austrálsky Slovák (1968 – 69) a Vatra (1999 – 2004; vydávalo ho Združenie Slovákov v Queenslande, Association of Australian Slovaks Queensland). V súčasnosti vychádzajú časopisy Slovenský pozdrav (od 1970), Hlas evanjelicko-luteránsky (od 1974; vydáva ho Slovenský evanjelický a. v. zbor Krista Pána v Lavertone – dnes predmestie Melbourne) a Slovenské zvesti – Informácie o aktivitách slovenskej komunity v Melbourne (od 2011), ktorý v Melbourne založila Marta Kapustová (Kapusta, *1951; 2011 – 15 a 2017 – 19 predsedníčka Združenia austrálskych Slovákov v štáte Viktória).

Vyše storočnú históriu má aj vydávanie kalendárov a ročeniek Slovákov v zahraničí. K najstarším patria kalendáre vydávané v USA, napr. Americký Slovák, ktorý 1889 vydal P. V. Rovnianek, a kalendáre vydávané v 90. rokoch 19. stor. americkými ústrednými krajanskými spolkami, napr. Prvý slovenský americký národný kalendár pre katolíkov, evanjelikov a grékokatolíkov a Kalendár Jednota. Na začiatku 20. stor. vychádzali kalendáre jednotlivých periodík, napr. Kalendár (od 1915) Národného slovenského denníka v Chicagu, Kalendár (od 1919) denníka Slovák v Amerike, Obrana – Národný kalendár (od 1922) novín Obrana v Scrantone a Kalendár Živena (od 1924) časopisu Spolku slovenských žien Živena v Pittsburghu. K najdlhšie vychádzajúcim kalendárom patrí Národný kalendár (Almanac National Slovak Society; od 40. rokov 20. stor.) Národného slovenského spolku v Pittsburghu.

V Kanade krajania pôvodne odoberali kalendáre z USA, 1934 bol v Montreale vydaný Prvý kalendár kanadských Slovákov, neskôr vychádzali Kalendár Kanadskej slovenskej ligy a Kalendár Kanadského slovenského podporného spolku.

Začiatkom 20. stor. sa začali kalendáre vydávať aj na Dolnej zemi. V roku 1920 vyšiel v Báčskom Petrovci Národný kalendár (nepretržite vychádzal do 1944; 1952 – 90 pod názvom Ľudový kalendár, od 1991 pod pôvodným názvom), ktorý dodnes patrí k významným ročenkám vojvodinských Slovákov, a v Békešskej Čabe (Maďarsko) Čabiansky kalendár (vychádzal do 1947, obnovený 1991). V roku 1925 bol v Báčskom Petrovci vydaný Slovenský hospodársky kalendár, ktorého zostavovateľom bol riaditeľ tamojšej tlačiarne Andrej Labáth (*1886, †1934), a neskôr (1943) v Kovačici Banátsky slovenský kalendár. V Srbsku v súčasnosti vychádzajú Ročenka Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Srbsku (od 1956), ktorá podáva informácie o činnosti slovenských evanjelických zborov v Srbsku, Pazovský kalendár (od 2001) v Starej Pazove (zostavovateľom prvého ročníka bol M. Demák), Maják – ročenka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (od 2009) a i. V Rumunsku v Nadlaku vychádza Malý kalendár pre dolnozemských Slovákov. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku so sídlom v Budapešti vydáva ročenku Náš kalendár (od 1950), ktorej súčasným redaktorom je Imrich Fuhl (*1961). V roku 2010 bol zostavený špeciálny Svetový kalendár Slovákov (na rok 2011, redaktorka Anna Ištvánová, *1955, †2014), ktorý pri príležitosti 90. výročia vydania prvých kalendárov dolnozemských Slovákov vydal Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Na tradíciu ľudovej kalendárovej tvorby Slovákov v zahraničí nadviazal Slovenský svetový kalendár, ktorý 2016 založil Vladimír Valentík (*1959) a vydáva ho Slovenský kultúrny klub v Srbsku s podporou krajanských organizácií a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je určený pre zahraničných Slovákov na celom svete a obsahovo i tematicky približuje rôzne komunity Slovákov v jednotlivých krajinách. Ojedinele vychádzali kalendáre aj pre slovenské komunity v Argentíne (Kalendár Slovenského kultúrneho spolku v Buenos Aires), v Austrálii (Kalendár austrálskych Slovákov vydaný 1957 Združením austrálskych Slovákov v Sydney), na Ukrajine (Náš kultúrno-historický kalendár vydávaný v Užhorode) a v iných krajinách. Krajanská tlač je v súčasnosti vydávaná s podporou SR prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave.