Kraepelin, Emil

Text hesla

Kraepelin [kre-], Emil, 15. 2. 1856 Neustrelitz, Meklenbursko-Predpomoransko – 7. 10. 1926 Mníchov, pochovaný v Heidelbergu — nemecký psychiater a psychológ.

Študoval na univerzitách v Lipsku a vo Würzburgu. Od roku 1886 bol profesorom na univerzite v Derpte (dnes Tartu, Estónsko), od 1891 pôsobil na univerzitnej psychiatrickej klinike v Heidelbergu, v rokoch 1903 – 22 bol profesorom klinickej psychiatrie na univerzite v Mníchove a riaditeľom psychiatrickej kliniky. V roku 1922 inicioval založenie Nemeckého výskumného ústavu pre psychiatriu (Deutsche Forschungsanstalt für Psychiatrie, dnes Ústav pre psychiatriu Inštitútu Maxa Plancka, Max-Planck-Institut für Psychiatrie) v Mníchove.

Je pokladaný za zakladateľa modernej vedeckej psychiatrie, psychofarmakológie a psychiatrickej genetiky. Bol autorom klasifikácie duševných porúch, pri ktorej vychádzal z predpokladu, že ich hlavnou príčinou sú biologické a genetické funkčné poruchy (táto predstava dominovala až do začiatku 20. stor., kým sa neobjavila nová, psychodynamická koncepcia Sigmunda Freuda). Opísal a klasifikoval dve diferencované formy psychóz – maniodepresívnu psychózu a predčasnú demenciu (dementia praecox), ktoré dovtedy podliehali jedinej koncepcii psychóz. Maniodepresívne psychózy a melanchóliu zaradil k exogénnym (a liečiteľným) poruchám, predčasnú demenciu definoval ako subakútny vývin, ako celkovú demenciu s príznakmi typickými pre schizofréniu, ktorá sa začína v mladšom veku zmenou správania, rozpadom osobnosti a narušením vnímania, myslenia a konania (odlišuje sa však od katatónie a paranoidnej demencie – dementia paranoides); v súčasnosti je táto koncepcia uvádzaná ako hebefrénia (forma schizofrénie). Počas svojho pôsobenia na mníchovskej univerzite rozvíjal okrem psychiatrických koncepcií aj sociálno-politické myšlienky, bol ovplyvnený najmä ideológiou eugeniky a rasovej hygieny. Vo svojich prácach sa zaoberal alkoholizmom, kriminalitou, degeneráciami a hystériou, súčasne bol vášnivým zástancom teórie self-domestication predstavujúcej verziu sociálneho darwinizmu, ktorej výsledkom je viac mentálnych porúch a zhoršenie genetického fondu.

K jeho najvýznamnejším dielam patrí Kompendium psychiatrie. Pre potreby študentov a lekárov (Compendium der Psychiatrie. Zum Gebrauche für Studierende und Aerzte, 1883; 1887 – 1927 vyšlo 8 rozšírených vydaní pod rôznymi názvami), v ktorej zdôraznil, že výskum v oblasti psychiatrie sa má podobne ako v iných prírodných vedách uskutočňovať na základe pozorovania a experimentov, a sformuloval moderný vedecký názor na psychické poruchy. Bol členom viacerých vedeckých a odborných spoločností.

Zverejnené 23. októbra 2023.

Kraepelin, Emil [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kraepelin-emil